Doma sme najprv začali chovať kozy, čo bol veľmi zlý nápad. Plánované „biokosačky“ sa strácali vo vysokej tráve. Navždy stratené boli aj VŠETKY plody našej záhrady, ktoré tie potvory zožrali. Kozy sme nahradili ovcami, čo už bol úspešnejší „projekt“. Povzbudení dobrou skúsenosťou sme sa pustili do chovania vietnamských prasiat. Krátko pred našim odchodom na NZ ich bolo deväť. Týmto úvodom chcem upozorniť našich susedov a všetkých známych, že po pobyte na farme River Pa (druhý týždeň pri Wellingtone), si trúfame mať už riadny zverinec!
Včely, sliepky, prasatá, ovce, strážna koza a krava
Toto všetko chová na svojej farme River Pa Paul. Ráno si mätový čaj zo záhrady sladíme domácim medom. Na chlieb si natierame domáce maslo. Obed varíme napríklad z domácich vajec a mäsa. Na stole nesmie chýbať pestrý šalát zo záhrady. V noci sa nemusíme ničoho, ani nikoho báť, máme strážnu kozu, čo na bezpečný Nový Zéland úplne stačí.J Paul vybudoval na farme systém, vďaka ktorému je sebestačný. Do supermarketu zbehne, len keď potrebuje múku, pečivo alebo olej. Na obed sa varí z toho, čo sa práve urodí. Momentálne máme cukinové a fazuľové obdobie. Deti si veselo pospevujú vylepšenú pesničku – „šošovička, hrášok, fazuľa, po tom dobre prdí moja riťuľa…“ Život na tejto farme je veľmi pestrý a naše deti to tu milujú.
Janči tu objavil tento parádny bicykel, ktorým teraz prekonávame diaľky na rozľahlej farme. Keď zakričím- obed, za minútu sú zo skleníka v kuchyni.
Stará katolícka škola
Prečo pestrý? Lebo areál starej katolíckej školy, na ktorej sa farma nachádza, je permanentne obývaný zaujímavými ľuďmi – wwoofermi aj spolubývajúcimi. Paulova filozofia je zdieľať, zdieľať, zdieľať. Zdieľať skúsenosti, veľký priestor, jedlo, ale aj prácu. Paul vraví, prečo nie? Mám si to všetko nechať pre seba, keď zdieľaním získa každý? Na River Pa je škola s piatimi triedami, kostol, dom školníka, veľká kuchyňa s jedálňou. My sme dostali luxusne veľkú triedu. Posteľ máme rovno pod tabuľou! Všetci štyria to tu milujeme. Deti majú kopec hračiek, knižiek, kriedy na kreslenie, priestor na objavovanie a slobodu. Nekričíme na nich z obavy, že niečo zničia, že sa niekde zrania. Deti si slobodne užívajú hravé chvíle. My slobodné chvíle bez nich.J S Jančim sa tu cítime ako v tábore, alebo v škole prírode. River Pa je aj prvé miesto, kde som vyhlásila vojnu poriadku a bez hanby priznávam, po celej triede máme rozložené oblečenie a hračky. Už veríte? Užívame si to tu!
Deti majú slobodu, ktorú patrične využívajú aj zneužívajú. My máme voľné chvíle bez stresu. Dokonca aj na čítanie.
Delením získate viac
Paul má tiež rád spoločnosť a spoznávanie rôznych kultúr. To je hlavný dôvod, prečo hostí wwooferov. Aj on je názoru, rovnako ako jedna z našich hostiteliek Donna, že vďaka dobrovoľníkom cestuje a prekonáva diaľky, pritom je doma. S rodinou býva v dome pre školníka. Ďalší traja spolubývajúci v triedach školy. Tvrdí, že mať spolubývajúcich má najmä výhody. Znižuje si náklady, keďže mu prispievajú na nájom. Môže spokojne cestovať, lebo vždy je niekto na farme. Večere varia striedavo pre celé aktuálne osadenstvo farmy. Spolubývajúci robia častejšie nákupy, lebo jedia tiež všetko, čo sa urodí na farme. Podľa nás je to efektívne bývanie. Niečo podobné je aj v prípade wwoferov. Na veľmi veľkom hospodárstve je vždy roboty ako na kostole. Wwooferi pomôžu vo veľkom skleníku, v záhrade, alebo so zvieratami a za pomoc dostanú jedlo, ktoré pomohli vypestovať a vychovať. Na farme sme wwoofovali spolu s dvomi francúzskymi dievčatami. Počas našej prvej návštevy, pred mesiacom, nás wwoofovalo deväť ľudí, napriek tomu bolo dostatok domáceho jedla pre každého, a ešte aj niečo navyše. Nechýbala ani skvelá atmosféra. Skúste si predstaviť aké vzrušujúce vibrácie toto miesto má pri toľkých zaujímavých a rôznych ľuďoch.
S dvomi skvelými wwooferkami z Francúzska sme žili celý týždeň na River Pa. Dozvedeli sme sa od nich o veľkej propagácií zdravého životného štýlu v médiách francúzskou vládou. Tá investuje do reklamy, ktorá navádza ľudí zdravo jesť a hýbať sa. Aj preto Francúzi nešetria na zelenine a ovocí. Je „in“ zdravo a pestro jesť.
Naše nové „vylepšováky“
River Pa je prosto veľký zdroj inšpirácie. Platí, to čo som načrtla v úvode- na jar začíname s našim novým zverincom. Vždy sme chceli mať vlastné mlieko. Náš názor (pre niekoho kontroverzný) je, že domáce mlieko je zdravšie ako „biely prášok upravený v laboratóriu“. Preto sme túžili mať kozu, alebo kravu na mlieko. Dojiť ju každý deň je však veľký záväzok, ktorý sme si nikdy pri našom pestrom životnom štýle nemohli dovoliť. Paul má riešenie aj na to. Kravu, ktorá sa pasie na jeho pozemku zdieľa s ďalšími piatimi rodinami. Každý deň ju podojí niekto iný a má vlastných sedem litrov na celý týždeň. Chová samozrejme aj sliepky. Opäť nie klasickým spôsobom, ale v prenosnej ohrade. Každé ráno Jakubko s Maroškom nakŕmia sliepky, pozberajú hrdo vajíčka a spolu s Janšim presunú ohradu na nové miesto. Sliepky majú stále čerstvú trávu. Skvelý „vylepšovák“, ktorý chceme praktizovať aj na Slovensku, len s jedným rozdielom. Prenosná ohrada bude pre naše sliepky len letným sídlom. Na zimu budú potrebovať ozajstný kurník.
Deti sa cítia veľmi dôležito a užitočne, lebo aj im sme zverili vážnu prácu – kŕmiť sliepky a zbierať vajíčka.
NZ raj pre farmárov
Farmárčiť na NZ je v porovnaní so slovenskými podmienkami veľmi jednoduché. Život hospodárom uľahčuje teplá klíma po celý rok. Zvieratá nepotrebujú maštale. Farmári nemusia na zimu chystať krmivo. Široko ďaleko sme tu preto nikde nevideli polia s obilninami na prípravu krmiva. Za to pastvín je tu neúrekom. Po celý rok sú zelené . Aj preto patrí Nový Zéland medzi najväčších chovateľov oviec na svete. Každý rok putuje na export 350 tisíc ton ovčieho mäsa ( zdroj: údaje Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory). Voveľkom tu chovajú aj hovädzí dobytok a vysokú zver (jelene, srny…) na mäso. Farmárovi Paulovi sme len ťažko vysvetľovali, že u nás je starostlivosť o zvieratá „drina“. Potrebujú maštale, ktoré je nutné čistiť, tiež krmivo na zimu…Slovenské podmienky pre farmárčenie alebo hospodárenie nie sú teda ideálne, ale možno to stojí za to mať vlastné ovocie, zeleninu a mäso…Nevzrušovať sa nad správami o antibiotickom mäse, modifikovanom cesnaku a podobne. Hm?
Slovenské podmienky pre hospodárenie nie sú ideálne. No pri premyslenom, efektívnom systéme viete ušetriť kopec času, námahy, peňazí a dosiahnuť kvalitnú úrodnosť. Náš recept je permakultúra. Viac o jej využití budem písať už pri jej aplikácií na Slovensku.
