„Držte sa prírodných materiálov, aké ste pôvodne chceli v slamenom dome, hlavne veľa hliny!“ odporúčal nám jeden náš známy, nadšenec hlinených omietok. My sme sa len usmiali. Veď mobilný dom musí mať akurátnu hmotnosť, určité rozmery a flexibilitu materiálu, tak aby transport prežili s minimálnymi, najlepšie žiadnymi, ujmami. Pozrime sa teda aké materiály sme si pre náš zdravý a ekologický domov vybrali.
Horúca linka!
Mobilný dom je drevodom so stĺpikovou konštrukciou, ako môj manžel často opisuje. Drevo sme si vybrali pre viaceré dôvody – ekologický – je obnoviteľné, statický – je odolné, zdravotný – je zdravým a tradičným materiálom pre náš región, energetická náročnosť na jeho vypestovanie, spracovanie a dovoz – bola jednou z najlepších variant. Poviete si možno – blázni, na toto všetko prihliadajú. No áno, potom sme blázni. Drevo muselo byť A-čkovej kvality, bez najmenších náznakov drevokazných húb, plesní, či škodcov, jednoducho úplne zdravé. Prešlo rukami odborníka na rezivo Richarda Bieleka zo spoločnosti WCUT, ktorý nám garantoval jeho kvalitu. Zvonku sme použili drevený obklad, smerom dovnútra sa vrstvili parozábrany, ekologická izolácia, OSB doska hodnoty E0 (bez formaldehydu). Keď stála takáto hrubá stavba, nastal čas pre interiérovú dizajnérku Veroniku Kotradyovú, ktorá sa venuje špeciálnemu interiérovému dizajnu s ohľadom na človeka a prostredie. Doslova sme mali horúcu linku, pretože konzultovať sme mali čo, aj na takom malom dome!
Foto: www.helenakurus.sk
Drevo je zakódované v našej DNA
„Ak chcete vytvoriť skutočne zdravý a ekologický domov, mali by sme dodržať určité kritéria,“ vysvetľovala nám Veronika – „V interiéri použijeme hlavne drevo a keďže tebe Zuzka sa páči korok, skombinujeme aj ten. Drevo pôjde na steny a aj nábytok bude masívny.“ Trochu som sa zamyslela nad tým, že masívny drevený nábytok nie je až tak „IN“, ako ten foliovaný a lakovaný s vysokým leskom, no zo snenia ma vytrhol jasný argument – „Nemusíte sa báť, drevom nič nepokazíme. Práve naopak, bude sa vám v dome lepšie dýchať. Drevo vytvára výbornú mikroklímu a v prípade borovice, ktorú sme vybrali, bude aj príjemne voňať. Textúra dreva nie je rušivá, ale naopak antistresová a uvoľňujúca. Pozitívny vzťah k drevu máme zakódovaný dokonca v našej DNA.“ Na tieto argumenty som Veronike odpovedala, že jej plne dôverujem, je profík. Zvolili sme napokon borovicový vnútorný obklad, smrekové trámy a masívny nábytok z oboch drevín. Na ten sme si vybrali ako dodávateľa spoločnosť Démos – trade. Objedali sme si u nich masívnu preglejku, škárovku a biodosku na celodrevený nábytok bez použitia laminátu, melamínových fólií, drevotriesky a podobne. Domov sme si doviezli celé tabule. Veronika nám nakreslila výkresy na šatník, drobný nábytok sme zvládli nakresliť aj sami. Výkresy s drevom putovali do stolárskej dielne pod formátovaciu pílu, ktorá „vypľula“ jednotlivé dielce. Tie sme spolu so strýkom hobbystolárom poskladali. Aj to je jedna z možností, ako si zariadiť interiér dreveným nábytkom na mieru.
Masívna lavica zo smrekovej škárovky v kombinácií s biodoskou – trojvrstvou lepenou doskou, ktorá je tvarovo stálejšia a pritom ekologickejšia, pretože z dreva sa zužitkuje aj menej kvalitné drevo na jej stred.
Netradičná prírodná kúpeľňa
Lámali sme si hlavu nad kúpeľňou. „Mohla by byť priestorom nie nevyhnutným pre bývanie, ale rovnocenným a príjemným ako každá miestnosť v mobilnom dome. V tejto predstave mňa osobne brzdí keramika, ktorá mi príde chladná a mne nenavodzuje pocit domova,“ vysvetľovala som Veronike. Ona mi na to stručne odpovedala – „vodeodolná preglejka“. Začala som skúmať, čo to je, ako to bude vyzerať. V rozhovore s odborníkom na drevené plošné materiály Danielom Henčekom z Démos – trade, som zistila, že je to jeden z najpoužívanejších drevených materiálov, ktorý má široké využitie nie len v nábytkárstve, ale aj v stavebníctve, letectve a omnoho viac (rozhovor nájdete na našom blogu už budúci týždeň). „Preglejka patrí medzi masívne materiály. Je vyrábaná lepením viacerých vrstiev lúpaných (niekedy krájaných) dýh, vďaka čomu môžeme u nej dosiahnuť špeciálne vlastnosti podľa požiadaviek. Napríklad aj konštrukčnú stálosť a pevnosť na vybudovanie priečok kúpeľne a tiež ich vodeodolnosť,“ vysvetlil mi Daniel Henček, špecialista hlavne na preglejku. Otázka prírodnej, ekologickej a teplej kúpeľne bola vyriešená – steny z vodeodolnej preglejky, masívny kúpeľňový nábytok z biodosky a na zem sme položili prírodné marmoleum.
Prírodná kúpeľňa rovnocenne konkuruje ostatným miestnostiam a zapadá do celého konceptu mobilného domu. Obzvlášť na takom malom priestore je súrodosť materiálov a jednotný štýl veľmi dôležitá.
Korok na fajčiarov
Samozrejme platí, všetko s mierou. Drevo sme preto skombinovali ešte s dvomi materiálmi. Na zem sme položili korok a steny obložili sadrokartónom. „No ja viem, vy ste bio-eko, ale korok by som si do domu nedávala. Ten skutočne nie je IN,“ odrádzala ma od výberu naša známa. Keď však prišla k nám na návštevu potom, ako sme už korok na zemi mali, nestačila sa diviť. „Toto je korok?!“ Neveriacky sa pýtala. Dnes už má korok množstvo dizajnových prevedení a hodí sa do moderných interiérov, rovnako ako laminátové plávajúce podlahy. Pokládka je tiež systémom klik-klak ako pri lamináte a hravo sme ju zvládli sami. Povrch podlahy už bol ošetrený voskom, nebolo nutné nič lakovať, ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Ja osobne som veľkým fanúšikom korku, pretože ho v rodičovskom dome máme odjakživa. Poznám všetky jeho výhody, no najviac si celá rodina uvedomujeme ten, že korok rovnako ako aj drevo zachováva negatívny náboj iónov, na rozdiel od umelých materiálov, teda navodzuje atmosféru akú poznáme v lese, či pri mori. V miestnosti, ktorú majú rodičia vyhradenú pre fajčiarov, by ste nikdy nepovedali, že sa fajčí. Vďaka tejto schopnosti neutralizuje pachy a čistí priestor.
S Veronikou som riešila akú textúru a odtieň korku vybrať. Veľmi mi pomohli jej usmernenia. Základom bolo, aby sme sa čo najmenej odchýlili, od prirodzeného vzhľadu. Z rôznych odtieňov od šedej, až po farebné, mi poradila hnedú, autentickú farbu prírody. „Keď je to korok, nech je to vo farbe korku a nie umelej podlahy,“ radila mi.
Marmoleum majú aj v škôlkach
Rovnaké pozitívne vlastnosti má aj prírodné marmoleum. „Je antimikróbny, antibakteriálny a antistatický, teplý a mäkký. V priestore vytvára aj akustickú pohodu, lebo tlmí hluk. Používa sa vyslovene v priestoroch, ako sú nemocnice, či materské školy, kde sa maličké deti hrávajú často na zemi,“ porozprávali mi v rozhovore odborníci na korok a prírodné marmoleum Alexander Frank a Miriam Macejková zo spoločnosti Trems, ktorá nám korok dodala. V kúpeľni sme sa s Veronikou priklonili k farbe marmolea teplej červenej, ktorá je nerušivým kontrastom k dreveným povrchom. Práve preto, aby krása dreva vynikla sme sa rozhodli drevené obklady a trámy vyvážiť klasickými bielymi sadrokartónovými stenami. Môj postoj k sadrokartónu bol nazačiatku nedôverčivý. Zlomila ho reakcia známej architektky pasívnych a prírodných stavieb Zuzany Kierulfovej, ktorej som bola pomáhať v ekocentre v Hrubom Šúri. Na moju výčitku, prečo použili v ekocentre sadrokartón, prišla pohotová odpoveď – „veď je to len papier a sádra.“
Prírodné marmoleum v teplej červenej:-)
Dierkovaný strop pre lepšiu akustickú pohodu
Neveriaci Tomáš, sa však musel presvedčiť. Dohodla som si stretnutie so špecialistom na sadrokartón Michalom Širokým z Rigipsu a urobila s ním rozhovor s názvom „Sadrokartón ako prírodný materiál?“ (Rozhovory s odborníkmi nájdete na našom blogu). Síce som odborníka mojimi otázkami celkom obracala, jeho odpovede ma dostali. „Sadrokartón používali ešte starí Egypťania. Je to prírodný materiál zo sadry a papiera. Jeho základnou vlastnosťou je, že dokáže viazať a zároveň vydávať vodu zo seba, má teda klímu regulujúcu vlastnosť. Tiež je teplý na dotyk a plne recyklovateľný,“ vysvetlil mi odborník Michal Široký z Rigips. Pán Široký nám pomohol vybrať sadrokartóny vhodné pre náš mobilný dom. Na steny Activ´Air, ktoré dokážu rozkladať škodlivý formaldehyd až po dobu 50 rokov. Na strop akustické pohľadové dosky. V našich otvorených galériách s 5 metrovou svetlou výškou, sme sa trochu obávali ozveny. Aj vďaka týmto sadrokartónom sa nám podarilo splniť jedno z kritérií pre bývanie s pôžitkom – akustickú pohodu.
Navyše akustické pohľadové dosky vyzerajú dobre. Príjemne rozohrávajú organiku priestoru. Okrúhle dierky navyše prinášajú opakujúci sa prvok kruhov k dominantným okrúhlym oknám.
Bývanie s pôžitkom
Veronika Kotradyová, ako sme už spomínali, sa venuje interiérovému dizajnu prihliadajúcemu na potreby človeka, jeho zdravie a telo. Jej usmernenia k nášmu interiéru, preto neboli ani zďaleka také, aké môžete vidieť v médiách, kde vám dizajnéri napasujú ešte aj vázičku na stole, či obraz nad sedačkou. Boli to rady, cenné nad zlato smerujúce k tomu, aby sme dosiahli bývanie s pôžitkom a pocit domova, ktorý človeka opantá podvedome. Prihliadali sme preto na to, aby sme vytvorili tzv. vnútornú pohodu prostredia – správnu klímu, svetelnú pohodu, tepelnú pohodu, akustickú pohodu. Inak povedané, aby sme potešili všetky naše zmysly. Dom nám dnes krásne vonia, dobre sa nám preto dýcha a ak sa dobre dýcha, dobre sa aj myslí a pracuje. Naše oči teší textúra prírodných materiálov, ktoré vďaka nerovnomernému povrchu prirodzene lámu svetlo a fotiť v mobilnom dome je radosť pre každého fotografa. Všetky spomínané materiály sú teplé a mäkké, je ozaj pôžitok sa ich dotýkať! A práve preto aj lepšie pohlcujú a príjemnejšie distribuujú zvuk, čo je jedna z veľmi dôležitých kvalít bývania, ktorú často krát podceňujeme. Tieto kvality si neuvedomujeme len my, ale aj naši priatelia, ktorí nepoznajú všetky opísané kritéria kvality vnútorného prostredia, no napriek tomu sa u nás cítia veľmi dobre. To preto, lebo podvedome to funguje a pocit domova by mal vychádzať z vnútra a nie z pohľadu na atraktívny interiér.
VIZITKA
Doc.Ing. Veronika Kotradyová, PhD – interiérová dizajnérka
Venuje sa nie len dizajnu nábytku a interiérov, ale aj poradenstvu v oblasti zdravého a ekologického bývania. Špecializuje sa konkrétne na vplyv dizajnu prostredia na ľudské telo a myseľ /Body Conusious Desing (BCD) . Je zakladateľkou BCD lab – výskumného, vzdelávacieho a vývojového pracoviska pre dizajn s ohľadom na človeka, založeného na Fakulte architektúry STU v Bratislave. V súčasnosti sa hlbšie venuje drevu ako fenoménu zdravého interiéru a skúmaním všetkých podôb interakcie človeka a dreva. O svojich výskumných poznatkoch a vedomostiach prednáša po celom svete od EU, Nového Zélandu, USA až po Afganistan.
FOTO: autorka ZMG
SÚVISIACE ČLÁNKY:
To čo nás obklopuje vplýva na našu myseľ, telo aj zdravie
Sadrokartón v mobilnom dome ako prírodný materiál?
Korok, mäkký a teplý ako sám domov
Technologické “vychytávky” mobilného domu – reportáž pokračovanie II.
Reportáž o stavaní mobilného domu svojpomocne I.
