Jakub hľadí na oblohu a hovorí – „Ježiško ja chcem pod stromček udicu a potápačské okuliare.“ Trošku neobvyklé darčeky pod Vianočný stromček. No pre miesto, na ktorom sme sa ocitli, nie je nič vhodnejšie. Naša tretia farma sa nachádza na najslnečnejšej časti Nového Zélandu.
Vraciame sa z prechádzky po pláži.
Najslnečnejšie miesto Nového Zélandu
Sme na juhu, ktorý by mal byť paradoxne chladnejší ako sever, lebo je bližšie k Južnému pólu. Donna, naša hostiteľka nám však vysvetlila, že na Severnom ostrove je viac lesov, preto aj viac zrážok. Tu sú naopak vinice, žlté piesočné kopce, suchá tráva, pláže a more. Divoké more. Keď ho vzhliadol Jakub, zostal stáť a niekoľko minút sa pozeral na valiace sa vlny. Medzi týmito vlnami sme hneď prvý deň zbadali tuleňa. Surfoval si hravo na vlnách, robil otočky a v jednom momente akoby nám zamával plutvou. Všetci sme mali detskú úprimnú radosť. Donna tvrdí, že jej sa ešte nikdy nepodarilo vidieť tuleňa pred jej domom na pláži. Pán Boh nás miluje.
Divoké zvieratá, ktoré poznáme len z dokumentárnych filmov, tu bezproblémovo pózujú pred uchvátenými turistami.
Pán Boh nás miluje
A to, že nás miluje, myslím skutočne vážne. V našich plánoch nebol Južný ostrov. Nechceli sme deti príliš namáhať dlhými cestami a častým premiestňovaním sa. No keďže nám ukázali, že im to neprekáža, že jediné na čom sú závislí sme my dvaja a naša pohoda, rozhodli sme sa ísť. Bolo to určite správne rozhodnutie. Rozposlala som farmárom maily a dostala som veľmi pekné odpovede. Jednou z nich bola aj odpoveď od Donny – Budem veľmi rada, ak prídete na moju farmu. Bývam na nádhernom mieste, ktoré je stvorené pre deti. Je to tu skutočne babyfriendly. Budete bývať v chate vedľa domu – čo by ste čakali? Chatu! Keď sme vystúpili z auta stál pred nami nový krásny trojizbový dom. Keď sme zbadali Donnin palác, bolo nám jasné, prečo je ten náš v jej ponímaní chatou.
Janči vyrába dvere na ohradu a deti sú hlavní kontrolóri kvality.
Život na pláži
Náš wwoofing na odľahlej farme je postaviť ohradu pre sliepky. Práca nie je vôbec náročná a trvá len štyri hodinky, takže celý deň máme pre seba. Donna je skvelá hostiteľka. Robí všetko preto, aby sme sa cítili dobre. Myslím, že wwooferov si k sebe pozýva nie pre prácu, ale preto aby nebola sama. Na farmu v Rarangi sa presťahovala pred štyrmi mesiacmi. Tridsať rokov bývala v Austrálii a dôchodok si prišla užiť domov, na Nový Zéland. Wwoofing je pre ňu cestou k pestrejšiemu životu, a preto isté aj ona dobrovoľníči – raz do týždňa učí v miestnej škole. Ako sama hovorí, život nie je len o braní, ale aj o dávaní a ona má čo ďalej odovzdať. Tridsať rokov učila a škoda by bola nepodeliť sa so bohaté skúsenosti.
Donna učí naše deti anglickú riekanku. Malým sa to nesmierne páčilo.
Aj taký môže byť wwoofing
Na Donninej farme sme našli pokoj. Po trojtýždennom cestovaní, spoznávaní a pracovaní sme zrazu zastali a začali si užívať ticho a samotu. Ja mám konečne čas viac písať. Janči má zas Vianoce už teraz, pretože dostal od skorého Ježiška udicu a na svitaní chodí chytať ryby. Neviem, či to bol dobrý darček, lebo každý deň jeme ryby.:-) V pokojnom duchu bude prebiehať aj náš ďalší wwoofing. Vianoce strávime strážením domu na pláži a staraním sa o psíka majiteľom, ktorí odchádzajú na sviatky k rodičom. Áno, priznávam, skvelá prácička. No vzhľadom k blížiacemu sa času pokoja aj zaslúžená. Ako som spomínala, doteraz bol náš wwoofing o práci, vzdelávaní sa a spoznávaní nových ľudí. Tieto dni však budú skôr o nás. O našej rodine a tak to má na Vianoce byť.
