Človek je tak starý, na koľko sa cíti. Sväté pravidlo! Žijúcim príkladom sú naši kamaráti z Nového Zélandu. Jedného horúceho dňa nám jednoducho zaklopali na dvere – „Hi! We are here!“ – ozvalo sa spred dverí a my s Jančim sme skoro odpadli – doslova!
Keď k vám prídu ozajstné celebrity
Ešte v máji som na Fb postovala správu, že sa k nám na wwoofing nahlásili farmári z Nového Zélandu, u ktorých sme aj my dobrovoľníčili. Áno, predstavitelia najznámejšej permakultúrnej farmy na Novom Zélande a prví lektori permakultúry v krajine! Jo a Brain. Čo viac dodať? Že sú to permakultúrne celebrity, ktoré hostia na Awhifarme nespočetné množstvo dobrovoľníkov z celého sveta. Prví Slováci, ktorí k nim zavítali, sme boli my s deťmi. Na farme sme strávili celkovo tri týždne a napriek tomu, že sme bývali v chatrčke len s posteľou, bez vody a elektriny, s poľnou kuchyňou, bol to náš najvydarenejší wwoofing za celé tri mesiace (viac v reportážach pod článkom). A teraz si predstavte, že po roku a pol Vám príde od nich správa – „môžeme u vás wwoofovať?“. Naša reakcia -WAW! Jo a Brain sa na novozélandskú zimu vybrali 6 mesiacov cestovať po letnej Európe. Prenajali si auto, kúpili stan a vydali sa na cesty. Nič by na tom nebolo zvláštne, viesť vandrovnícky a dobrodružný život, keby nemali sedemdesiatku na krku. Čo sa u nás berie s obdivom, na Novom Zélande vôbec neprekvapuje.
Fotografia z Awhifarmy počas večere. S Jo, ktorá mala v tom čase zabandážovanú nohu, sme spolu diskutovali, kým sa drobci hrali. Hľa, naša poľná kuchyňa a exteriérová jedáleň.
Nič nie je problém!
V máji sme si vymenili pár mailov. Sú momentálne v Taliansku, plánujú ešte Švajčiarsko a Rakúsko a potom prídu aj k nám. „Dáme ešte vedieť.“ – stálo v maili. Prešiel mesiac, dva a tu odrazu mail. (To sme už predpokladali, že sú späť na Zélande.) „Radi by sme v najbližších týždňoch dorazili na Slovensko.“ Opäť som odpísala, že sú srdečne vítaní a tiež že od- do budeme v Pieninách (legendárna dovolenka LifeReset – „S tebou mě baví svět“). Koho by napadlo, že v deň, keď sa ráno o deviatej po štyroch hodinách cesty vrátite domov a vám zaklopú na dvere. Nemali veľa údajov kde bývame a vynašli sa. Najprv nás hľadali v rovnomennej dedine na Záhori, no potom ako im miestni povedali, že žiadnu crazy rodinu s malými deťmi v dedine nemajú, vydali sa do tej správnej obce – k nám. „No problem“ – hovorila Jo – na to, že si prešli cez Záhorie k nám pod Karpaty. Srdečne sme ich teda uvítali a ponúkli im spanie v našom mobilnom dome. (Nebojte sa, za toto leto sme u nás hostili celé rodiny a všetci sme sa komfortne pomestili – stále platí – dobrých ľudí sa všade veľa vojde, však?) Ich odpoveď bola –„It is to hot – je príliš horúco.Budeme spať v stane“. Mali pravdu, bolo nesmierne horúco v tú noc. A tak sme spali vonku všetci. Ja s deťmi na trampolíne, Janči na matraci na paletovom sedení a naši hostia v stane. „No problem“ – opakovali dookola. Cestujeme takto so stanom už štvrtý mesiac.
Jeden z najzaujímavejších večerov na Awhifarme, keď francúzsky dobrovoľníci vytiahli gitaru, gajdy, Jo zas husle a hralo sa do noci v našej poľnej jedálni. A deti? Tie si to užívali s nami – vtedy 20 mesačný Maroško a čerstvý 3 ročný Jakubko.
Stan a zážitky verzus komfort a len pár týždňov
„Chceli sme cestovať po Európe, čo najdlhšie. Mali sme na to obmedzený rozpočet. Preto sme sa radšej uskromnili a vybrali si stanovanie pri riekach, jazerách, v kempoch, ako luxusné ubytovanie, ktoré by nám zhltlo veľa peňazí. Samozrejme prespávame aj u priateľov a z času na čas si objednáme ubytovanie.“ – vysvetľovala mi Jo. Rozumné však? Ak túžime ušetriť niekde a investovať inam – napríklad do polročnej dovolenky, namiesto mesačnej. Len v tejto chvíli sa skúste na chvíľu zamyslieť. Koľko sedemdesiatnikov vo vašom okolí by sa vydalo na podobnú dovolenku? Jednoducho milujem Novozélanďanov – lebo s ničím nie je problém a už vôbec nie s vekom! Po mojom – obmedzenia existujú hlavne v hlave.
Ja v šoku, ona v šoku
A aké to bolo mať ich na návšteve? Skvelé! Ako keby k nám prišli doslova naši rovesníci. Bavili sme sa o všetkom, na každú tému, ktorá je aktuálna pre našu generáciu. Žiadne choroby, sťažovanie sa, žiadne vzdychy, nič. Keď som Jo hovorila, že to pre starších Slovákov nie je štandardné správanie, prekvapene sa pýtala – „Prečo? Kvôli veku?“ Ona nechápala, ja som nechápala. No poviem Vám, mám ich živo pred očami a teraz viem, že aj my s Jančim budeme v sedemdesiatke brázdiť Európou. Ale môj sen je – na motorke:-).
Všetko sa dá keď sa chce. A kto chce, hľadá spôsoby, kým ten kto nechce, dôvody.
Novozélanďania ruka hore! Ide sa na afterparty!
Prišlo nám úplne prirodzené zavolať ich s nami na koncert world music skupiny Banda. Skvele sme si to užili a Jo ako huslistka si koncert nevedela vynachváliť. V ten večer bola v Trnave aj Trnavská brána, čo je folklórne podujatie. Rozumiete? Nič nie je náhoda:-). Keďže folklór milujeme a máme veľa kamarátov medzi folkloristami, pozvali nás tanečnici z Trnafčana na afterparty. Slušne sme Novozélanďanom navrhli, že nemusia ísť s nami ak sú unavení. Ich reakcia –„Samozrejme, že sa radi pridáme.“ A tak sa rozlievalo domáce pálené s kulisou folklórnej veselice. O tretej ráno sme prišli domov. Tentokrát sme ich uložili doma spať a my poďho na hodovú zábavu v našej obci. Záver úžasného večera vyzeral romanticky – ja s mojim mužom na parkete pod holým nebom, živá hudba a dážď. Pršal prvý ozajstný teplý letný dážď…život je jednoducho kráaasny!
A ukázali sme im aj ako sa robí na Slovensku, keď už prišli wwoofovať – bagrista s nápojom v ruke, Janči s pivom a Brain so skružou:-) Ale nie! To je foto z pracovnej prestávky:-)
Celosvetovo známy kameň spod Rosutca
Jo a Brain sa rozhodli spojiť príjemné s užitočným. Ich cestu k nám spojili s hľadaním celosvetovo uznávaným kameňom zo Slovenska. Viete o tom? Že na Slovensku sa ťaží špeciálny kameň pod Rosutcom a z neho jeden malý živnostník vyrába osličky na brúsenie nožov a kosy do celého sveta? Vraj o ňom vedia aj na Novom Zélande, kde sa osličky predávajú za 5 násobne vyššiu cenu, vedia o ňom aj v USA, či v Británii. Jo a Brain majú internetový obchod so záhradníckym náradím. Vybrali sa na dva dni do Terchovej, aby majstra, ktorý osličky vyrába, navštívili, urobili si video ako ich robí a kúpili rovno 200 kusov. Ešte, že nás to učia v každej učebnici vlastivedy, aké všetky kvality na Slovensku máme a vie o nich okolitý svet:-).
Jo a Brain u nás zostali celkovo päť dní. Počas tohto času nám dali niekoľko odporúčaní v rámci permakulúry v našom sade. Brain bol supervízor pri budovaní v poradí tretieho jazierka na našom pozemku. Kto by to bol kedy povedal, že jazierko budeme budovať spolu s top permakulturistami z Nového Zélandu. K tomu len toľko – cesty Božie sú nevyspytateľné, alebo odvážnym šťastie praje:-).
Foto a text: Zuzana MatGir
Súvisiace články:
Awhifarm-každý pracuje na svojom sne
Sny si treba plniť, alebo naša “1800-ka”
Veľké zmeny našich malých detí
