Veronika Kotradyová je interiérová dizajnérka, ktorá sa špecializuje na vplyv dizajnu na ľudské telo a myseľ (Body Conscious Desing). Tvrdí, že priestor, v ktorom denne prebývame a predmety, ktorými sme obklopení, výrazne ovplyvňuje naše životy. Aké prostredie si vytvoríme, také zdravie, hodnoty a dokonca aj medziľudské vzťahy máme.
Veronika Kotradyová je tiež reprezentantom Slovenska v Association for Body Conscious Design. O svojich výskumných poznatkoch a vedomostiach prednáša po celom svete od Nového Zélandu, USA ,až po Afganistan.
Ste jednou zo zakladateľov BCD lab ( Body Conscious Design laboratory – výskumného, vzdelávacieho a vývojového pracoviska Fakulty architektúry pre dizajn s ohľadom na človeka. Kedy a ako ste sa dostali ku skúmaniu vplyvu interiérov na človeka a prečo?
Moja cesta k dizajnu s ohľadom na ľudské telo sa začala mojou dizertačnou prácou o ekologických aspektoch tvorby dizajnu, teda o tom, čo je „eko“ a „bio“ pri navrhovaní interiérov. Pri skúmaní celého životného cyklu výrobkov, som prišla na to, že do fázy používania výrobkov zasahuje psychológia, sociológia, medicína a ďalšie vedné odbory . Postupne som sa na túto oblasť preorientovala a nazvala som ju „humanizácia mikroprostredia“. Pod týmto názvom som začala robiť ďalšie výskumy. Vďaka tomu som sa dostala aj na výskumnú stáž na univerzitu UC Berkeley v USA , ktorá bola pre mňa nesmiernou inšpiráciou a na nej som práve mala možnosť sa pridať ku odborníkom, ktorí obdobné smerovanie nazývali „body conscious design“. Absolvovala som tam rovnomenný u významnej sociologičky Galen Cranz. Hovoria mu doslova kurz, ktorý vám zmení život (z angl. life changing cource) . Stalo sa. Získala som úplne iný pohľad na svet. V súčasnosti sa navrhujú veci, priestory hlavne pre efekt, vizuálne vábivé , ktorým sa ľudia musia prispôsobiť. Správne je to naopak. Najprv zistiť psychické, fyziologické potreby človeka alebo skupiny, a až potom navrhovať interiér alebo jeho zariadenie. Volá sa to dizajn pre človeka od človeka alebo tiež navrhovanie zvnútra von (za angl. design from inside out).
Hovorí sa, že to ako sa človek stravuje výrazne ovplyvňuje jeho myslenie. Napríklad ťažké jedlá nám navodia pochmúrne myšlienky, či nočné mory. Platí to isté aj v dizajne? Ovplyvňuje interiérový dizajn naše myslenie?
To čo nás obklopuje, vníma náš nervový systém. Prenáša to do myslenia, vnímania a telesných funkcii a naopak, to čo ide z nás von- spôsob ako myslíme, konáme- vplýva na to, ako naše prostredie vyzerá. Informácie z prostredia vnímame zrakom, hmatom a ostatnými zmyslami. Napríklad vplyv má na človeka aj to na čom sedí, čoho sa jeho telo dotýka. Cez nervové prepojenia sa nám to premieta napríklad do nášho dýchania, čo má zas vplyv na všetky ostatné deje v našom tele vrátane mysle. Prostredie, ktoré je príliš farebné alebo hlučné, jednoducho má priveľa stresorov, nám zrýchli dýchanie, ktoré je plytšie a nepostačujúce. Následkom toho sa nedostatočne prekrví organizmus. Stres má súvislosť aj s prekyslením organizmu, čo súvisí s ukladaním toxínov. S tým súvisia rôzne degeneratívne ochorenia od osteoropózy, až po rakovinu. Všetko to má za následok stres z prostredia, či medziľudských vzťahov, ktoré sa odvíjajú priamo od nastavenia prostredia (čo sa týka pocitu súkromia- intimity, možnosti kontrolovať vlastné teritórium, pocitu bezpečia a pod.)
Interiér nášho pôvodne mobilného domu je tvorený podľa zásad Body Conscious Design. Prírodne materiály v prirodzených farbách. Dotýkame sa hliny, korku, dreva, prírodného marmolea…vonia nám drevo aj po troch rokoch od postavenia domu.
O Body Consious Designe vám chceme viac povedať a hlavne ukázať v našom dokumentárnom filme, ktorý sme začali natáčať a na jeho dokončenie nám chýbajú financie. Zbierka na projekt trvá ešte do nedele 28.1. Ďakujeme, že podporou natáčania filmu nám pomáhate šíriť krásne a podstatné myšlienky ďalej. PODPOR TU STARTLAB: V zdravom dome žijú šťastní ľudia.
Povedzme si konkrétne čo spôsobuje spomínaný stres z prostredia a aké sú konkrétne následky na zdraví.
V našom výskumnom centre sme skúmali enviromentálny stres a jeho dopady. Definujeme ho ako stres z prostredia, hluk, znečistenie, tiež priestorové usporiadanie a jeho dimenzie, ako sú proporcie a hustota osídlenia. Negatívne dopady má napríklad malý priestor obsadený veľkým množstvom ľudí, ktorí tým prichádzajú o svoje súkromie. Významné dopady má aj to, akými materiálmi sme obklopení. Choroba dnešnej doby je obklopovať sa hlavne v pracovnom prostredí studenými hladkými predmetmi, ktoré sú nepríjemné na dotyk, nevytvárajú tepelnú ani akustickú (zvukovú) pohodu. Druhým problémom je obklopenie sa imitáciami, ktoré sa tvária ako niečo iné, napríklad dlažba s dekórom dreva. Vzniká tak doba, ktorá je povrchná a predstierajúca. Materiály nie sú tým, čo vidíme zrakom, ktorý sa veľmi ľahko oklame. Je to svojim spôsobom stresujúce a frustrujúce. To všetko má za následok civilizačné choroby, od degenerácie pohybového aparátu, cez srdcovo-cievne, až po psychické poruchy.
V spojitosti so zeleným dizajnom má dizajnérka osobnú teóriu, že človek dokáže rešpektovať sám seba, svoje telo, ak dokáže rešpektovať životné prostredie. Preto sú zdravý dizajn a zdravá architektúra prepojený s ochranou životného prostredia.
Človek trávil v minulosti podstatne viac času v prírode, prácou na poliach, v lesoch ako dnes. V súčasnosti väčšinu času trávime v budovách, kanceláriách pri sedavom zamestnaní. Ako sa tento výrazný odklon od života v prírode a pri manuálnej práci prejavil na zdraví ľudí?
Degeneruje sa pohybový aparát. Napríklad sedením zhrbene v tvare C. Je to opäť taká naoko maličkosť, ale faktom je, že si zborteným sedením tlačíme na vnútorné orgány, čo ovplyvňuje všetky naše vitálne funkcie a tiež emocioálny život . Hovorí sa, že tráviaca sústava je náš druhý mozog a ten trpí najviac. To má za následok opäť celú radu chorôb a porúch. Človek je uspôsobený na pohyb a potrebuje sa hýbať. Úlohou dizajnérov je preto nájsť cestu, ako do interiérov dostať impulzy k pohybu. Napríklad ponúknuť ľuďom schody, ale také, z ktorých budeme mať aj pôžitok. Nemci majú na to výraz „Paradestiege“. Schody, ktoré nás nútia k pohybu. V Štokholme napríklad vyrobili hrajúce schody, ktoré vydávali zvuk klavíra pri chodení. Ľudia ich používali viac ako eskalátor. Samozrejme nejde o to vytvoriť bariérový prístup. Stačí ak schody umiestnime v priestore bližšie ako výťah. Používanie schodov je inak veľmi zdravé. V kanceláriách je dobré umiestniť rôzne rampy a nadimenzovať priestor, tak aby mali možnosť striedať polohy a umožniť tak pracovať aj postojačky, posediačky, v kľaku, či na zemi. Je ale potrebné, aby to akceptovala kultúra organizácie.
Ako som spomínala vymenili sme celodenný pobyt v prírode na vzduchu za ten osemhodinový v kanceláriách. Ako môžeme aj do interiéru dostať kus prírody?
Tak, že doň dostaneme dostatok prírodných materiálov. Čím viac ich je, tým pozitívnejší účinok to má na naše zdravie. No nie je jedno, či použijeme domáce prírodné materiály, napríklad drevo z našich lesov alebo drevo z tropických dažďových lesov. Môžete mať síce prírodný teekový nábytok, no zdevastovalo sa preň časť tropického pralesa a použilo množstvo energie na prepravu. Na druhej strane platí to isté ako pri stravovaní. Jesť a obklopovať sa máme domácimi produktmi a nie exotickými, pretože na domáce materiály je zvyknutý náš nervový systém a máme ich zakódované v DNA cez genetickú pamäť. V našej kultúre sme od kolísky po rakvu sme obklopení drevom.
Drevo má množstvo pozitívnych účinkov na človeka, napríklad červený smrekovec vylučuje do prostredia pozitívne antibiotické látky. Aké sú jeho ďalšie výhody?
Vytvára výbornú mikroklímu. Napríklad reguluje vlhkosť v miestnosti. Vytvára akustickú pohodu, a to obzvlášť mäkké drevo bez povrchovej úpravy. Voskovaním, olejovaním, či lakovaním stráca niektoré pozitívne vlastnosti. Drevo má prirodzenú príjemnú vôňu vďaka prchavým látkam. Poznáte to, ak vám niečo vonia, lepšie sa vám dýcha aj pracuje. )
Drevo je tiež mimoriadne príjemné na dotyk. Robili sme výskumy a výsledkom bolo, že aj hladké drevo bez povrchovej úpravy je ľuďom príjemnejšie, než iné materiály. Je teplé na dotyk, pretože má nízku tepelnú vodivosť a tým pádom je“ neutrálne“ v lete, aj v zime. Naopak kovy majú vysokú vodivosť a nie sú vhodné na priamy kontakt. Som zástancom toho, aby sa na miestach, ktorých sa pravidelne dotýkame ako podlahy, pracovné dosky, úchytky na skrinkách, používalo drevo. Pre zrak sú prírodné materiály s ich vlastnou textúrou vysoko antistresové a uvoľňujúce, máme ich zakódované v našej genetike, aj kultúre.
Masívny nábytok morálne nestarne. Vnáša do nášho života schopnosť vidieť hodnotu vecí.
Foto: www.helenakurus.sk
Renesanciu z prírodných materiálov zažíva aj hlina. Jej údržba je však náročnejšia. Prečo sa rozhodnúť pre hlinené omietky, alebo podlahu?
Hlina, pálené a nepálené tehly z nej, sú tradičným stavebným materiálom na Slovensku. Výborne reguluje vlhkosť a je príjemná na dotyk. Nevýhodou autenticity prírodných materiálov je náročná údržba. Pre ľudí, ktorí majú vysokú mieru čistenia mokrým spôsobom, nie sú prírodné materiály vhodné, aj keď paradoxne práve tieto materiály sú silno antimikróbne. Znamená to, že nevytvárajú podmienky pre rast baktérii a mikróbov. Spravili sme jeden test, dali sme baktérie streptokokov na drevo (dub a borovicu) v rôznych prevedeniach , sklo a plast. Najkratší čas prežili tieto baktérie práve na dreve – konkrétne dube bez povrchovej úpravy . Pritom sklo, kov a plast sú časté materiály, ktoré sa používajú v lekárskom prostredí. Paradoxne, vhodnejšie drevo tam nájdete výnimočne. Našim kultúrnym stereotypom je používať na čistenie vodu a k tomu aj agresívne čistiace prostriedky, pritom drevo si vie s baktériami poradiť samé. Ľudia si vyberú radšej civilizovaný spôsob čistenia, akoby mali nechať prírodu, aby si s baktériami poradila sama. Je to škoda, lebo prílišné čistenie oslabuje tiež imunitu. Aj preto deti z hospodárskych dvorov bývajú zdravšie.
Medzi prírodné materiály patrí aj kameň. Áno alebo nie pre kameň v interiéri?
Použitie kameňa na stavbu obydlí patrí medzi naše kultúrne archetypy. Ešte viac v mediteriánskej oblasti s horúcou klímou. Čo sa týka akustiky a haptiky (kontakt hmatom), je v našich klimatických podmienkach menej príjemný. Skôr by sme ho mali voliť pre vyváženie iných teplých materiálov. Akustická pohoda sa dá vytvoriť správnym vyvážením mäkkých materiálov pohlcujúcich zvukové vlny ako sú koberce, peny, mäkké drevo, korok a tvrdých odrážajúcich materiálov ako je sklo, keramika, kameň a kov. Tak sa dá docieliť mäkkosť zvukov a pritom žiadna izolácia, aká je zas potrebná napríklad v nahrávacích štúdiách.
V moderných interiéroch sa dnes používa veľa skla, hliníka, bielej farby a celkový minimalizmus. Ako by ste z vášho odborného hľadiska takýto interiér zhodnotila?
Síce je dnes trendové vytvárať v domoch obrovské presklené plochy, no pravda je, že to nepôsobí na psychickú pohodu dobre. Sklo svojou transparentnosťou síce poskytuje dobrý výhľad von, uberá však aj na intimite a pocite bezpečia. Dnešná doba je veľmi „sklenená“. Dotýkame sa neustále akoby sklenených povrchov, dotykových telefónov, pozeráme do obrazoviek počítačov a pracujeme v presklených kanceláriách. Vyvážiť by sme to mali tradičnými masívnymi materiálmi v domácom prostredí. Nehovorím o rustikálnom štýle, ale skôr o prírodných masívnych materiáloch. Dnešná doba je veľmi abstraktná. Vytvárame abstraktné hodnoty za počítačmi, ktorých sa nevieme dotknúť. Práve preto je dôležité vykompenzovať to predmetmi v interiéri, ktoré sú autentické, skutočné ako na dotyk, pohľad i vôňu. Minimalizmus je správny, ale ak sa tvorí s mierou. Čistý uprataný priestor je v poriadku. No aj tie rovné línie je za potreby vykompenzovať napríklad drevenou podlahou, alebo masívnym stolom a predídeme dojmu sterility. Samozrejme nie je tiež v poriadku obložiť všetko drevom. No ak si predstavíme, úplne inak vyznie minimalisticky zariadený interiér s bielymi lesklými umelými povrchmi a inak ten, v ktorom je síce moderný nábytok vyrobený z masívneho dreva.
Takže ak niekto neobľubuje rustikálny štýl, vie si zariadiť interiér aj s minimalistickým prístupom, tak aby bol zdravý…
Samozrejme. Škandinávsky, nemecký, švajčiarsky a rakúsky dizajn je presne o tom, o minimalizme s použitím prírodných materiálov. Trendové sú tam moderné drevostavby s presklenými fasádami a značkovým plastovým nábytkom, ale vyvážený drevenou podlahou alebo krovom, ktorý vidia nad hlavou. Inak, krov nám prepožičiava pocit istoty a robí dobre nášmu nervovému systému. Je to kombinácia tradičného s moderným. Hľadanie tej rovnováhy.
Foto: www.helenakurus.sk : Pre inšpiráciu ponúkame článok Desať tipov pre zdravú a hravú detskú izbu , v ktorom nájdete inšpirácie ako sme prvky Body Conscious Designu uplatnili v izbe našich troch synov.
Interiérový dizajn je často v médiách prezentovaný ako navrhovanie interiéru dizajnérom podľa jeho know how. No nie sú v zásadnej miere zohľadňované konkrétne potreby a osobnosť užívateľa. Je rozdiel v navrhovaní pre introverta a extroverta?
Určite áno. Je to o koncipovaní priestoru. Hovorí sa, že Američania sa chceli koncom 50tých rokoch zavďačiť ženám, ktoré počas 2. svetovej vojny tvrdo pracovali namiesto mužov, a tak im po vojne a návrate do normálu pri koncipovaní nových obytných štvrtí, typických predmestských domčekov prepojili kuchyne s jedálenskou časťou. Vrátili ich opäť do kuchyne a pritom ich neizolovali. Súvisí to aj s americkou extrovertnou kultúrou. Ľudia ktorí odišli žiť do Ameriky, bolí tí nespokojní so svojim starým životom, ktorí chceli niečo zmeniť. Boli viac draví a extrovertní. Preto je ich dizajn otvorený a typický pre extrovertov. Introvert naopak potrebuje viac malých komôrok, uzavreté menšie miestnosti, do ktorých sa môže schovať a hĺbať. Extrovert búra priečky a vytvára veľké otvorené priestory. Aj naše súčasné rodinné domy a byty už majú spojenú kuchyňu s obývačkou.
Spôsob ako interiér zariadiť určuje aj čínske feng shuei. Používate pri dizajnovaní aj tieto princípy?
Body Conscious Desing a feng shuei maju veľa spoločného. Zariaďovenie interiéru s prihliadnutím na človeka bolo odpozorované a rozvinuté od starovekých filozofií ako je čínske feng shuei alebo indická geomantia. Sú však v inom kultúrnom kontexte a v našej západnej kultúre sa stále berú ako niečo ezotrické a alternatívne. Preto sa snažím založiť svoju vlastnú filozofiu navrhovania na multižánre, kde je priestor aj pre poznatky z moderných vied.
Foto: www.helenakurus.sk
Viac nám chutí jesť z dreveného stola, dokonca z dreveného taniera a s dreveným príborom.
V našej záhrade sme sa snažili vytvoriť priestor, ktorý by hral na všetky naše zmysly. Dá sa to dosiahnuť aj v interiéri?
Áno, je tam paralela medzi permakultúrnym videním a zdravým interiérovým dizajnom. Interiér by mal ponúkať pôžitok pre všetky zmysly. Bohužiaľ naša kultúra je veľmi vizuálna. Súvisí s tým aj vytváranie si odstupu od vecí. Dieťa na rozdiel od dospelých, všetko chytá, ohmatáva, ochutnáva, žuje a prirodzene používa na spoznávanie sveta všetky zmysly. Ako dospievame, viac podliehame tlaku sociálneho okolia, ktoré nám káže nezašpiniť sa alebo nepoškodiť veci. Vzďaľujeme sa od našej prapodstaty. Práve naopak preferovať by sme mali veci, ktoré nás nabádajú k dotýkaniu, načúvaniu. Často zabúdame na to, aký zvuk výrobky vydávajú. Napríklad zvuk elektrospotrebičov, zatváranie dverí, kráčania po podlahe. Tu si treba uvedomiť, že je zásadný rozdiel v akustickom zážitku z kráčania po laminátovej podlahe, či dlažbe a kráčania po drevenej masívnej podlahe. To všetko vytvára práve už spomínanú akustickú pohodu. Výrobcovia áut radia jednotlivé vozidla do kategórii aj podľa toho aký zvuk vydávajú dvere pri zatváraní. Práve pri dizajne automobilov sa myslí nie len na vizuálny pôžitok, na tvary, materiály, ale aj na zvuk. Hrať na všetky zmysli, je veľmi zdravé.
Prešli sme si zrak, hmat, sluch, vôňu, no ako navodiť chuť?
Zistilo sa, že čuch a chuť sú v našom nervovom systéme navzájom prepojené, a to čo cítime nosom spúšťa naše chuťové zmysly. Keď nám niečo vonia, spája sa nám to s niečím, čo nám bude aj chutiť. Napríklad viac nám bude chutiť, ak budeme jesť na drevenom masívnom stole, dokonca aj z dreveného taniera a s dreveným príborom. Samozrejme, opäť narážame na údržbu. Síce laminátovou fóliou obtiahnutú pracovnú dosku ľahšie umyjeme, na dotyk budeme stále cítiť, akoby starý umakart. Keď zarežete do drevenej dosky, ostane nám ryha, alebo ak necháme zaschnúť čučoriedkový lekvár, zostane fľak. No na rozdiel od laminátu sa však dá drevená doska vždy zbrúsiť a ošetriť.
V našej kultúre je zvykom robiť niečo navždy. Stavať dom na celý život, zariaďovať interiér, tak, aby veľa vydržal. Aj preto sa nahrádzajú menej trvácne materiály za umelé a maskujú sa imitáciami. Dokážu imitácie nahradiť drevo, hlinu, korok, bavlnu a podobne?
Drevo aj hlina vydržía veľmi veľa. Drevené kostolíky na východnom Slovensku sú toho dôkazom. Dôležitý argument je, že drevo starne s gráciou. Čím je staršie tým vyzerá lepšie, ako my ženy:-). Na rozdiel od plastu po dvadsiatich rokoch. Nechať zostarnúť prírodný materiál si môžeme dovoliť, kým plast nie. Súšasné inovácie v oblasti materiálov prinášajú stále nové napodobeniny, novú autenticitu, ktorú sú v podstate novodobými „fejkmi“. Vrcholom je keramická dlažba s dekórom dreva. Prečo sa má keramika alebo vinyl tváriť že je drevo? Každý materiál má svoju vlastnú autenticitu. Imitácie majú nízku morálnu hodnotu, pretože sú výkrikom módy, dizajnérov, ktorí stále vymýšľajú niečo nové. Trendové a ľúbivé je to však len krátke obdobie. Na rozdiel od autetických prírodným materiálov s vlastným identickým povrchom. Ľudí, ktorí dbajú o vonkajší imidž, imitácie na oko uspokoja. Reflektuje to ich hodnotový rebríček. Veľmi nevhodné sú imitácie pre deti. Ak sú od malička obklopené imitáciami a strácajú schopnosť rozlíšiť čo je skutočne drevo a čo laminát. Narúša to aj ich hodnotový systém a dôveru nie len v to čo vidia, ale aj v ich svet, či je skutočný, alebo nie. To súvisí aj s dôverou k ľuďom a s vytváraním si vzťahov a hlavne s ich vzťahom k prírode. Viac o vplyve interiérov na deti v pokračovaní rozhovoru nabudúce.
Ďakujeme, že podporou natáčania filmu nám pomáhate šíriť krásne a podstatné myšlienky ďalej. PODPOR TU STARTLAB: V zdravom dome žijú šťastní ľudia.
POZOR: 24.marca si môžete na vlastnej koži pozrieť a zažiť princípy zdravého dizajnu v našom dome na celodennom seminári u nás doma. Viac info na http://lifereset.sk/info/
FOTO: autorka, Veronika Kotradyová a www.helenakurus.sk
Súvisiace články:
Dokumentárny film o mobilnom dome, permakultúrnej záhrade a zdravom dizajne
Fotopostup domu za 25 tisíc eur!
Kde a ako na stavbe ušetriť a o nič sa neukrátiť
Vôňu a dotyk drea nenahradí žiadny umelý materiál
Krása a jednoduchosť slamených balíkov z poľa
Keby deti mohli stráviť pol deststva na strome, tak to urobia
Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum
