Tento článok vznikol na podnet čitateľky, ktorá ma poprosila, aby som napísala o tom, ako zvládam všetky úlohy, ktoré musí dnes moderná žena zvládať. Byť dobrou mamou, manželkou, samozrejme hlavne ženou, stíhať prácu, domácnosť aj zábavu a ešte sa z toho nezblázniť. Neviem, či to robím správne, ale prezradím vám, ako to zvládam ja. Článok nie len pre ženy, ale aj mužov. Heslo je provokatívne, s radosťou a ľahkosťou.
Dôležitosť času
Ťažko sa môžeme hovoriť o nejakom time manažmente, plánovaní času, ak si neuvedomujeme jeho hodnotu. Tým, že sa nám v živote udiali kľúčové situácie, ako naša rodinná kríza, prehodnotili sme výrazne hodnotu času. Ak to porovnám, tak pred Novým Zélandom, sme si uvedomovali, že priveľa času investujeme do práce, kým prosté žitie nám uniká. Doslova nám pretekal život pomedzi prsty. Dvojročným reštartom sa všetko zmenilo. Môžete mať peniaze, môžete mať pevné zdravie, ak nemáte čas žiť. Čas sa stal pre nás najdôležitejším bohatstvom, ktorým sa líšime od ostatných, ktorí sú síce za vodou, ale na druhej stane sú aj chudobnými otrokmi tejto doby alebo systému. Preto je môj prvý tip, vystúpiť z toho. Uvedomiť si hodnotu svojho času, vlastne života a s týmto vedomím plánovať svoj čas.
Dôležitosť oddychu
Obaja sme vo svojej podstate workoholici. Keby sme prirodzene mali v sebe prioritu času na prvom políčku, nemuseli by sme si prejsť poznaním cez spomínanú rodinnú krízu. Nemusel by nás život riadne oplieskať, aby sme sa z tejto ilúzie uspokojenia a naplnenia prácou dostali. Ale ťažko by som vedela napísať článok a dostať sa do kože ľuďí, ktorí to tiež tak majú. Po slovensky – pracovitosť alebo činorodosť je u nás tak silná, že v minulosti som riadne trpela výčitkami pri akomkoľvek oddychu alebo nič nerobení. Dokonca aj na materskej dovolenke, keď deti spali a bežne si mamky chodili zdriemnuť po prebdenej noci s nimi, ja som čítala knihy, upratovala, maľovala, ale hlavne niečo robila. Nevyužiť čas bolo pre mňa hriechom. Teraz? S nadhľadom – je to len chybný program myslenia.
Vyložiť si nohy
Od kedy pracujem so psychosomatikou a tým, ako nám telo hovorí, kedy a prečo toho máme dosť. Tiež od kedy sledujem, že našu psychickú pohodu a nepohodu zrkadlia svojimi chorobami naše deti. Veľmi citlivo reagujem na potrebu oddychu. Kým v minulosti by sa nestalo, aby som si šla ľahnúť skôr, lebo x dôvodov, dnes môžem mať kuchyňu po výbuchu, niekedy aj dôležitý termín, ale ja si idem ľahnúť. Ak to neurobím, môže sa stať, že ochoriem a skomplikujem si situáciu ešte viac. Jednoducho viem, kedy si potrebujem oddýchnuť a je to pre mňa prvoradé, mať dostatok síl. Po kvalitnom odpočinku zvládnete podstatne viac, ako po dni preliatom kávou a ešte so zlou náladou z vyčerpania. Život a zdravie je len jedno. Ako hovorievala naša editorka Hlavných správ v televízii, keď nejde o život, ide o ho…ľahko zapamätateľné a bez diskusie:-).
Čas pre seba
Keď si uvedomíte, ako dôležité je život žiť a nie sa v ňom naháňať, aký je dôležitý pre život čas, začnete oddychovať, ste len krôčik od pochopenia času pre seba. Presne na to totiž nikdy zvyšný čas nevyjde. Môj čas pre mňa je večer. Odchádzam do postele vždy o tých päť, desať minút skôr ako Janči, aby som si pred spánkom vyhodnotila deň, zapísala si do denníka heslovite kľúčové postrehy (často je to len jedno slovo, nič komplikované a zdĺhavé), utíšila sa a mohla vstúpiť do seba. Stačí naozaj len päť minút z celého dňa na to, aby som chvíľu pomeditovala, čo pre mňa predstavuje modlitba. Vždy v nej poďakujem za dobré aj zlé, čo ma v ten deň postretlo. Poprosím o novú silu. Človek vstupuje do spánku s pocitom, že uzavrel deň po tom, čo ho vyhodnotil, poďakoval zaň a už viac nemusí myslieť a dookola riešiť problémy, ktoré aj tak počas spánku, ani v ten večer nevyrieši.
5 minút
Nájdite si vašich, len vašich päť minút na to, aby ste vstúpili do seba a mohli hľadať odpoveď na otázku, kto naozaj ste, nie kým by ste chceli byť, ako vás vidia iní a podobne. Ak spustíte program hľadania, začnú sa vám diať zaujímavé veci, ktoré vedú k vnútornému pokoju. Ozajstnému pokoju a vyrovnanosti. Dôležité je vydržať a hlavne zo začiatku si ozaj vždy päť minút z dňa ukradnúť. Môže sa stať, že sa vám to bude zdať zbytočné, ale nie je to tak, ovocie dozrieva postupne. Keď vám to do cvakne, ľahšie si nájdete ďalších päť minút z celého dňa ráno. Mne sa to nepodarí vždy, ale snažím sa o to hlavne v období, kedy riešim dôležité veci. Päť minút ráno v sebe je priestor pre inšpiráciu. Ak ste ráno s čerstvou a ešte prázdnou hlavou v tichosti, prichádzajú vám odpovede na otázky, ktoré riešite. Ráno mám spojenie s niečím vyšším, ktoré mi našepkáva, čo robiť. Ráno, v ktorom hneď nezapnem hlavu a neriešim úlohy na ten deň, v tom medzi priestore, vtedy to príde – odpovede a obrovská inšpirácia.
Krúžky, práca, škola…
Žiť život je dôležité. Mať dostatok síl, byť oddýchnutý na to, aby som sa vedel usmievať, dáva ľahkosť dňu. Vedieť vypnúť, vedieť kto som, načúvať svoje vnútro je múdre. A teraz otvoríme diár a s týmto vedomím začneme škrtať! Je naozaj dôležité, aby moje päť ročné dieťa chodilo na tanečnú? Tančeky, ktoré sa tam učia, sú dosť jednoduché (nechcem tým podceňovať hodiny tanca). Nebolo by krajšie, keby sme si my rodičia, našli poctivo každý trebárs utorok hodinu času len a len na naše dieťa, zapli si hudbu a tancovali s ním? Tancovali s našim dieťaťom… Neuveriteľne to zbližuje, odreagujete sa aj vy a venujete svoj čas len jemu. Navyše ušetríte fosílne palivá, čas v aute a svoje nervy tým, že nebudete bezducho dieťa vyvážať a čakať naň. S týmto prístupom vyškrtnime aj ostatné veci v diári, ktoré „musíme“ urobiť. Naozaj musíme? Či len chceme, pretože aj iní to tak robia. Pretože, dostanem uznanie, napríklad od svokry, keď napečieme tri druhy koláčov, miesto jedného. Musíme ísť nakupovať nové oblečenie, aby sme vyzerali nejako, alebo vlastne to nie je až tak nevyhnutné, keďže pre dôstojný život nám stačí, to čo v skrini máme. Radšej poďme na prechádzku s rodinou. Čo naozaj musíme a čo robíme, aby sme nie jak vyzerali pred inými?
Škrtám a vypĺňam
Už mám škrtnuté čo nemusím a odrazu mám dostatok voľného času. Čo s ním? Venujte ho nie len rodine, ale aj kamarátom. My trávime dosť času s priateľmi. Radi si vybehneme na jazzové koncerty. Mávame babské večery a chlapi separé chlapské večery. Kde sú deti? U babky. Nebojte sa ich „odložiť“. Oddýchnu si ony aj vy. Aj napriek tomu, že babka ich vykrmuje cukríkmi, nech si to odžijú- užijú, aké to je. Aj napriek tomu, že babka ich straší čertmi, nech spoznajú, že aj takto ľudia myslia. Nesnažte sa ich uchrániť pred iným, ako vy sami žijete a presadzujete. Skôr či neskôr tomu budú v živote čeliť. Dláždením cesty ich na bojisko nepripravíte. A robte to bez pocitu zviazanosti. Aj vašej mame a svokre rodičia strážili vás, ako deti. Nech v dobrom myslené, splácajú svoje dlhy. Vy ich budete svojim deťom, strážením vnúčat.
Intenzívny čas pre partnera
Na čo si ale môžete nájsť čas aj s deťmi doma, sú spoločné večery s partnerom. Dajte ich spať a vypnite telku. Odrazu nájdete obrovský prázdny priestor. Naše večery sú vždy s nejakou dobrou knihou. Čítame si. Raz Janči mne a raz ja jemu. Znamená to okrem iného, že plne venujem čas jemu, tým že sústredene nahlas čítam, venujem mu kúsok zo seba, svoju energiu. Ak nie ste práve literárne typy, venujte čas partnerovi inak. My máme záľubu v éterických olejoch a dotyku. Je krásne pomasírovať po celom dni chodidlá či stuhnuté svaly. Je krásne dávať druhému svoj čas a energiu, sústredene a prítomne.
Z pozície pokoja
Aj napriek tomu, že na vás padajú haldy práce, upratovania, prania, pracovných podkladov, zostaňte v pohode. Teraz mnohým šklbnú kútiky s myšlienkou, jasné v pohode. Najväčšie know how je robiť veci z pozície pokoja – „kľudu“ a nie s postojom, až toto všetko urobím, budem mať pokoj. To je ilúzia, naháňačka, to je stres. Nie! Ja vám poradím, ako to robím ja, vďaka inšpirácií od Katky Mudřichovej. Prídem domov, kde na mňa zo všadiaľ padajú povinnosti, no nezačnem v strese pobehovať, ale urobím si kávu a upokojím sa. Až vtedy môžem počuť nejakú intuíciu, inšpiráciu a využiť ju aj pri obyčajných domácich prácach. Napríklad v tom, že prirodzene bez rozmýšľania, intuitívne si určím poradie, čo skôr. Len keď sme v pokoji môžeme tiež strategicky a konštruktívne myslieť. No najprv nám musí dojsť, že môj vnútorný pokoj nepríde, až keď dokončím úlohy, ale keď ich budem robiť z pozície pokoja. Je to veľmi odľahčujúce a veci idú v tomto rozpoložení podstatne ľahšie a rýchlejšie.
S radosťou a ľahkosťou
Takýto prístup k času, o ktorom som sa s vami podelila, vedie intenzívne aj k žitiu prítomného okamihu. Nekonečné premýšľanie nad budúcnosťou a minulosťou nemá priestor, ak plne sústredene a s pokojom venujete čas tomu, čo práve robíte. Keď uzavriete deň pred spaním, prv než ho opäť začnete riešiť. Keď necháte priestor pre nové myšlienky. Keď máte dostatok sily, ktorá podnecuje chuť do dňa. Posledné odporúčanie. Robte veci s radosťou a pôjdu vám ľahšie. Život je príliš krátky, aby sme robili, to čo nás nebaví. Ak vám je niečo proti srsti, nerobte to alebo delegujem niekoho iného, aby to urobil za vás. Teraz, keď namietate, ale niektoré úlohy musím urobiť, nemôžem sa na nich vykašľať, aj keď ich z duše nenávidím. Ukameňujete ma, ale v tom prípade zmeňte svoj postoj. Tým, že danú úlohu, prácu, učiteľa budete nenávidieť, nijako si nepomôžete, len priťažíte. Celý náš život súvisí od nášho postoja, s akým sa k nemu postavíte. Nejde to hneď zmeniť. No kto chce cestu si nájde, kto nie dôvody hľadá. Mať dobrý time manažment, podľa mňa, nesúvisí až tak s dobrým plánovaním, ako s postojom, s akým svoje povinnosti urobím. S radosťou a ľahkosťou.
FOTO: www.helenakurus.sk
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Keď sa mení navonok, mení sa aj vo vnútri I.
Zhlboka sa nadýchnite, takto chutí sloboda
Môj tip na to, ako nájsť vnútorný pokoj
Veľké zmeny našich malých detí
