BLOG ROKA 2016 - 3.miesto
  • SME AJ NA FACEBOOKU
  • ODOBERAŤ INFO
  • KONTAKT
LifeResetLifeResetLifeResetLifeReset
  • O nás
    • O nás
    • Galéria
      • Mobilný dom
      • Permakultúra
      • Thajsko a Kambodža
      • Nový Zéland
      • Škandinávia foto
    • MÉDIÁ
      • Médiá o nás
      • My píšeme
    • Odborníci
  • Články
    • Príbeh LifeReset
    • Mobilný dom
    • Permakultúra
    • Škandinávia
    • Thajsko a Kambodža
    • Nový Zéland
    • Najnovšie články
  • Projekty
    • Vzdelávanie LifeStart 2020
    • HomeReset 2018
    • Mobilný dom II 2016
    • Škandinávia 2016
    • Thajsko a Kambodža 2016
    • Mobilný dom 2015
    • Slamený dom 2014
    • Permakultúrna záhrada 2014
    • LIfeReset 2014
    • Nový Zéland 2013
  • Eshop
  • Čo sa chystá
  • Homereset

Surfujeme na vlnách stresu

    Home LifeReset - náš príbeh Surfujeme na vlnách stresu
    Ďalejpredošlí
    dsc_0641mm

    Surfujeme na vlnách stresu

    Od Zuzana Matúšová Girgošková | LifeReset - náš príbeh, Nezaradené | 0 komentárov | 18 december, 2017 | 0

    Náš priateľ Andrej Jeleník ma poprosil napísať reportáž z tréningu MBSR – 8-týždňového tréningu zvládania stresu pomocou všímavosti (mindfulness), ktorý sme uňho absolvovali. S Jančim sme sa zhodli, že nám zmenil prežívanie stresových situácií, prežívanie náporu práce, vypätých rodinných situácií a toho najdôležitejšieho – prítomného okamihu. Zázraky sa neudiali hneď, ale s odstupom času. Postupne dozreli všetky zručnosti, ktoré sme na tréningu nabrali. Napríklad ide o to byť v spojení so sebou a nie s tým, čo sa dialo a bude diať. Uvedomenie si toho, čo práve prežívam, mi osobne otvorilo cestu späť do svojho stredu.

     dsc_0362mm

    Počas tréningu MBSR – všímavosti s Andrejom. Ak sa vám naše články páčia, poteší nás vaša podpora projektu dokumentárneho filmu tu: https://www.startlab.sk/projekty/313-v-zdravom-dome-ziju-stastni-ludia/

    Keď si všimnem malíček

    „Môžete zatvoriť oči, ak chcete, obráťte pozornosť dovnútra a vnímajte telo. Vnímajte to, čo sa práve odohráva v popredí vašej pozornosti,“ hovorí Andrej. Precitám z rušnej cesty do Bratislavy a uvedomujem si, že topánka ma tlačí na ľavý malíček. Sama sa udivujem, že až teraz si to naplno uvedomujem a venujem tomu pozornosť. Do príchodu na tréning som síce bola telom v aute, ale mysľou ešte pri deťoch. Po zahĺbení sa do tela, zažívam akýsi „teleport“ mojej pozornosti a celej bytosti späť. „Predstavte si, že ste v práci. Bolí vás hlava, ale pod záťažou množstva povinností jej nevenujete pozornosť. Snažíte sa bolesť odsunúť na vedľajšiu koľaj alebo sa jej chcete rýchlo zbaviť. Ste stále nervóznejší a často s ňou bojujete. Aké by to bolo zastaviť sa a plne ju prežívať?“ Mnohým hlavou prebleskne, že radšej ju nechcú neprežívať, ako by si ju mali plnými dúškami „užívať.“ Andrej reaguje slovami: „Veľa energie vkladáme do boja s tým, čo práve prežívame. Je tento boj nutný? Často naše prežívanie ešte znásobuje. Takto vzniká stres a utrpenie.“

    Nevytvárajte ďalšie utrpenie

    „Viete, aký rozdiel je medzi utrpením a bolesťou?“ pýta sa nás. Jedna z účastníčok, mladá mamička, reaguje úvahou: „Bolesť je asi fyzická a utrpenie zrejme prebieha viac v hlave. Či?“ Andrej na to zareaguje: „Utrpenie je však stav mysle.“ Napríklad fakt, že ma bolí hlava je bolesť. No naše myšlienky, ktoré sa k tej bolesti nabaľujú, už môžu vytvárať stres a utrpenie. Úvahy typu – Kedy to už prestane? Je to rovnaké ako minule. – nám od bolesti neuľavia, ale prežívanie ešte znásobia. Na bolesť sa nabaľuje utrpenie. Preto spomínaný rozdiel robí to, ako sa k bolesti postavíme.“ Sama si uvedomujem, ako často sa takýto scenár objavuje aj v mojom prežívaní. Na druhej strane si hovorím, že je skvelé vedieť to už rozoznať. No omnoho ťažšie je, tento tok myšlienok zastaviť. Je potrebné odpovedať nahlas na otázku, čo s tým. „Nič nezastavuj. Len upriam svoju pozornosť na to, čo v tele cítiš. Bolí ma iba hlava alebo aj niečo iné? Je to bolesť v okolí spánkov, či skôr niekde vzadu? Vyskúšaj byť naozaj zvedavá! Možno zistíš, že bolesť neostáva stále rovnaká, mení sa a nie je všade. Keď si ju plne uvedomuješ, môžeš sa napríklad lepšie o seba postarať. Napiť sa. Dať si studený obklad na hlavu. Bolesť nemusíme len ignorovať, potláčať, snažiť sa jej zbaviť. Môžeme ju brať ako to, čím je – čiže telesný vnem,“ odpovedá mi Andrej.

    Je to prosto tak

    Často počúvam, ako som asi unavená pri troch deťoch, ako časté vstávanie v noci musí byť náročné či nechcem dať malému nejakú kašu, aby si pospal, nech toľko netrpím a pod. Cítim sa niekedy unavene, ale necítim sa nešťastne. V noci vstávam často, ale tu informácia končí. Pamätám si, ako som to pri prvom dieťati dookola riešila. Aké mám hrozné noci. Ako som nevyspatá. Čo s tým? Dnes je to len fakt. Vstáva sa mi vďaka tomuto uvedomeniu ráno ľahšie. A podobný postoj mám aj k bolesti, sklamaniu, smútku. Nebojujem s fyzickou bolesťou ani so sužujúcimi emóciami. A oni potom rýchlejšie odídu. Predtým to bola zmes stresu a strachov – Som unavená! Čo ak zlyhám? Kedy už tento deň skončí?

    img_9549

    Foto: Lucia Hô-Chí

    Králik a človek

    „Viete, čo sa deje počas stresujúcej situácie s vaším telom?“ pýta sa nás Andrej. Na túto otázku sa k slovu hlási takmer každý. Každý z pätnástich účastníkov tréningu má veľké skúsenosti so stresom. Andrej zapína projektor a spúšťa obrázkovú prezentáciu. Je na nej malý králik. „Adrenalín je dôležitý pre naše prežitie. Keď sme v ohrození, spúšťa celý rad reakcií pre záchranu, boj alebo útek. Ak na králika začne útočiť dravý vták, adrenalín zmobilizuje všetky jeho sily, aby si našiel úkryt a zachránil sa. Keď je v bezpečí, adrenalín upadá a on si vzápätí vie pochutnávať na čerstvej tráve. Čo však spraví človek? Ešte po hodinách od nebezpečnej situácie rieši, aké to bolo, čo všetko sa mohlo stať, čo sa môže nabudúce prihodiť a podobne. Adrenalín a kortizol nás stále držia v napätí. Teda aj keď sme už z práce doma, máme navarenú večeru, nečakajú nás žiadne ďalšie povinnosti v domácnosti, aj napriek tomu dokážeme byť stále ako na strunách. Hovoríme tomu, že sme si prácu doniesli v domov. Všímavosť nám ukazuje cestu ako sa sprítomniť a uvedomiť si, že už sme doma, pričom upriamuje našu pozornosť na to, čo sa deje práve teraz. Keď si uvedomíme, že sme zo stresujúceho prostredia už preč a to, čo nás trápi, neviem teraz riešiť, môže nastať uvoľnenie.“

    Sústreďte pozornosť na to, čo chcete, aby rástlo

    U nás doma bola pred tréningom všímavosti jedna z top tém práca. Janči veľmi vypäto prežíval stresujúce pracovné situácie a často o tom hovoril. Ako nestíha, koľko toho má, aký projekt musí komu ešte poslať. Ja som to mala podobne. Počas písania stolárskeho časopisu som sa nedokázala už na nič iné sústrediť. Hlavou mi neustále behali termíny a manažovanie detí s prácou i voľným časom. Po pol roku od tréningu sme si uvedomili, že práca už nie je pre nás horúcou témou. Nemáme jej menej, ale máme ju len vtedy, keď pracujeme. Zdá sa to byť veľmi jednoduché. No zaviesť do praxe prežívanie problémov len v tom momente, keď sa dejú, vôbec nie je jednoduché. Celých osem týždňov sme sa postupnými technikami učili zamerať pozornosť na to, čo chceme, aby rástlo a nie naopak.

    Surfovať na vlnách stresu

    „Na tréningu sa nezbavíte stresu, smútku ani bolesti. No naučíte sa s tým zaobchádzať. Jonn Kabat Zin stres prirovnal k rozbúrenému moru. More neutíšite, ale môžete sa na ňom naučiť surfovať,“ hovorí Andrej. S tým súvisí aj téma ako byť k sebe zhovievavý, ako si nevyčítať, ak stres nezvládam, ak sa mi niečo nedarí, ak zlyhávam. Opäť je to forma utrpenia, ktorá nám situáciu ešte viac komplikuje. „Na tréningu som mal pána vo vyššom veku. Vypadávala mu pamäť. Často sa na to hneval a vinil sa. Zmena nastala, keď to začal len pozorovať. Pozorovať to, čo sa s ním deje. Ako napríklad prežíva jednotlivé časti dňa. Upriamil pozornosť prioritne na dianie a nie na seba, aký je v jeho očiach neschopný. Počas tréningu každým týždňom rozkvital. Z jeho tela postupne opadávalo napätie. Jeho tvár sa viac rozjasňovala a začal sa viac usmievať. On sám v závere tréningu priznal, že sa menej kritizuje, vie sa lepšie sústrediť, menej zabúda, no hlavne sa mu zlepšili i vzťahy,“ opisuje Andrej.

    dsc_0641mm

    Fotografia z Nového Zélandu, kde sme sa prvýkrát stretli s pojmom prítomný okamih.

    Súcit môžeme prežívať aj so sebou

    Všímavosť je úzko prepojená so súcitom, so schopnosťou súcitiť a prejaviť empatiu s druhým i so sebou samým. V popredí nestojí ľútosť či postoj v pozícii nadradenosti nad tým koho a čo ľutujeme, ale jednoduché ľudské zdieľanie a podpora. Naposledy sme s Jančim boli na Andrejovom workshope o súcite k sebe. Počas jedného cvičenia, kedy sme si mali predstaviť pre nás veľmi nepríjemnú situáciu, nám položil otázku: „Čo by ste v tejto chvíli radi počuli? Ja by som rád napríklad počul – Nevadí, zlyhať je ľudské, nie som prvý, ani posledný.“ Po tejto vete si každý predstavil to svoje povzbudenie, čo pri zdieľaní postrehov v kruhu mnohí určili ako kľúčový moment cvičenia. Ide o uvedomenie si toho, že nie len ja zlyhávam. To, že som teraz zlyhal, neznamená, že nabudúce to bude tiež tak. Je potrebné sa priateľsky potľapkať po ramene, pohladiť seba samého po líci, s vľúdnosťou sa úprimne povzbudiť a nie potopiť, ako to často zvykneme robiť. „Výsledkom je, že ak sme k sebe súcitní, nekritizujeme sa toľko, máme pre svoje slabosti pochopenie, tak sa paradoxne rýchlejšie a ľahšie zlepšujeme. Je to pozitívna motivácia, ktorá na nás pochopiteľne lepšie pôsobí v porovnaní s depresívnou sebakritikou.“

    Zlyhávame všetci

    Ja osobne sa riadim slovami, ktoré raz povedal Dalajláma: „Aj dobrí alebo úspešní ľudia môžu robiť chyby a zlyhávať. Rozdiel medzi nimi a tými nezrelými ľuďmi, ktorí zvyknú ubližovať alebo napríklad flákať prácu, je, že dobrý človek sa za svoje chyby ospravedlní a napraví ich. No zlyhávať môžeme všetci. Je to cesta k poznaniu. Čo bude po zlyhaní nasledovať, je na nás. Cestou je ospravedlniť sa, snažiť sa o nápravu, a to podstatné, ukončiť to tým, že odpustíme aj sebe. Nemali by sme trýzniť a bičovať donekonečna. Zhovievosť k sebe a svojim nedostatkom vedie k väčšej zhovievavosti a tolerancií k tým druhým. Sú to všetko jednoduché princípy, ktoré sa nám však ťažko realizujú v rýchlom kolobehu dní. Jednou z ciest ako z nich vystúpiť je začať žiť viac prítomne, uvedomovať si, čo sa s nami deje počas stresu, zostať na chvíľu pozorovateľom strachu, bolesti, toho, čo prežívame a nechajme si čas zareagovať na to. Ak si ten čas nedáme, často reagujeme naučenými vzorcami nejakej obrany alebo útoku. Sprítomniť sa či uvedomiť si plne čo sa deje, nám vytvára odstup, nadhľad a možnosť zareagovať teraz inak. Možno aj lepšie. A o tom je schopnosť všímavosti, ktorú máme všetci a môžeme sa ju učiť rozvíjať.

    Ešte stále môžete podporiť natáčanie dokumentárneho filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Keďže čiastka, ktorá nám chýba je stále dosť veľká, pomôže aj zdieľanie výzvy na sociálnych sieťach či mailom. Za pomoc môžete dostať odmenu, zaujímavý darček. Bez vás to nenatočíme, preto vopred ďakujeme!

    https://www.startlab.sk/projekty/313-v-zdravom-dome-ziju-stastni-ludia/

    SÚVISIACE ČLÁNKY:

    Rozviesť sa alebo zostať spolu?

    Mojich 5 minút pred výbuchom!

    Tajomstvo úspešného time manažmentu

    Vychutnajme si život TERAZ!

    Prebuďte svoju dušu a nájdete samého seba

    Naše vedomé počatie a môj vedomý potrat

     

    Zdieľaj tento článok:

    • Click to share on Facebook (Opens in new window)
    • Click to share on Twitter (Opens in new window)
    • Click to share on Google+ (Opens in new window)
    • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    Komentáre

    komentárov

    No tags.

    Zuzana Matúšová Girgošková

    Viac článkov od Zuzana Matúšová Girgošková

    Možno vás bude zaujímať

    • t1z_9291

      Najlepší herbicíd prírodného záhradkára je trpezlivosť

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Alebo ako s prírodou spolupracovať a neriešiť burinu V záhrade nám rastie pýr lepšie ako reďkovky, mrkvy sú stočené a malé, skočky zamoria celé kaleráby a zo špenátu tento rok nič. Sú plné vošiek. Pozrime sa na najčastejšie problémy záhradkárov.Čítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • boys-3396713_1920

      Založili sme školu LifeStart pre dobrý štart detí do života

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Dobrý štart do života je kľúčom ku šťastiu… Dobrý štart zaručí, že život nebude musieť prejsť reštartom. Lifestart Nie je jedno, ako sa dieťa narodí. Prvý nádych a prvé hodiny ho ovplyvňujú veľkú časť života. NieČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_8278-kopia-kopia-2

      Vyrobte si ekologický vianočný stromček

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      My sme Les, tak znel svlogan minuloročných Vianoc, ktorý presadzoval upustiť od živých vianočných stromčekov, ktoré každoročne skončia na pár týždňov v našich príbytkoch, do kým ich presunieme na smetisko. Zároveň sú neustále diskusie k tým umelým.Čítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • xtbp3101

      Chcete rozbehnúť svoj projekt? Príbeh o tom, ako začať

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Na začiatku nášho blogu lifereset bolo zúfalstvo. Áno, čítame dobre – zúfalstvo. Veľmi som chcela našu rodinu zachrániť pred možným rozpadom. A to až tak veľmi, že som zapla všetky motory a uverila tomu, že prekážky neexistujú.Čítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_9508

      Permakultúra nie sú vyvýšené záhony! Ale srdce na správnom mieste

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Rada nahliadam do záhrad našich známych, priateľov, rodiny. Reakcie sú niekedy roztržité… „Ale vieš, my nemáme permakultúru v záhrade. Nemáme vyvýšené záhony, iba klasické hriadky,“ počula som teraz pred nedávnom. Aké oslobodzujúce je počuť, že nieČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_9401mm

      Záchrana prírody? Začnime od seba týmito maličkosťami!

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Na internete nájdete množstvo článkov o tom, ako sa vysušuje krajina, o tom, že v pitnej vode sa nachádzajú kúsočky plastu, o tom, že hynú včely, o tom, že dochádza k otepleniu, na ktoré už aj dnes umierajú hlavne staríČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_9570mm

      Ako vytiahnuť deti von od tabletov

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Naše deti mali tento rok svoj vrcholný zážitok, keď chytali chrústov pri západe slnka a hádzali ich sliepkam. Boli nadšené, s iskierkami v očiach! Aj vy ste to robili? Pamätáme si na to bezstarostné detstvo vonku v záhrade, naČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • hkp-087-lifer01

      Farby, ktoré si obliekame či v nich bývame, ovplyvňujú naše zdravie

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Každá farba na vedomej aj povedomej úrovni vplýva na našu náladu a dokonca hormonálny systém. Ten zase ovplyvňuje správne fungovanie nášho tela. Čo sa deje, ak seba alebo dieťa obliekame do čierno-sivo-bielej od hlavy po pätyČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    Ďalejpredošlí
    Copyright 2016 LIFERESET | BLOG ROKA 2014 a 2015 | Design by EXWEB
    • O nás
      • O nás
      • Galéria
        • Mobilný dom
        • Permakultúra
        • Thajsko a Kambodža
        • Nový Zéland
        • Škandinávia foto
      • MÉDIÁ
        • Médiá o nás
        • My píšeme
      • Odborníci
    • Články
      • Príbeh LifeReset
      • Mobilný dom
      • Permakultúra
      • Škandinávia
      • Thajsko a Kambodža
      • Nový Zéland
      • Najnovšie články
    • Projekty
      • Vzdelávanie LifeStart 2020
      • HomeReset 2018
      • Mobilný dom II 2016
      • Škandinávia 2016
      • Thajsko a Kambodža 2016
      • Mobilný dom 2015
      • Slamený dom 2014
      • Permakultúrna záhrada 2014
      • LIfeReset 2014
      • Nový Zéland 2013
    • Eshop
    • Čo sa chystá
    • Homereset
    LifeReset
    loading Zrušiť
    Post was not sent - check your email addresses!
    Email check failed, please try again
    Sorry, your blog cannot share posts by email.