Thajsko sme stihli precestovať krížom krážom. Z Bangkoku cez dva ostrovy na juhovýchod krajiny, späť do vnútrozemia na úplný sever do Chiang Maiu a opäť na juh ku Krabi. Na takmer dva týždne sme sa zastavili aj v Kambodži. Napriek tomu, že všetky tieto miesta sú od seba stovky kilometrov vzdialené, jedno sa nemenilo nikde – srdečný úsmev na nás rodičov a na naše deti od tunajších ľudí. Bolo úplne jedno, či to bol zametač ulice, majiteľ hotela alebo predavač v obchode.
Byť rodičom = byť boháčom
„Nikde sme sa necítili tak vážení rodičia ako v Thajsku.“, hovorí mi otec štyroch detí Štěpán Matějka, s ktorým sme robili naposledy videorozhovor. „Deti sú tu dar,“ opisoval mi s úsmevom a my to môžeme tiež len potvrdiť a dodať, že rovnako tak je tomu aj v Kambodži. Postavenie rodiny je rovnako dôležité ako postavenie najvyššieho manažéra. Čím viac deti máte, tým srdečnejšie úsmevy od každého dostávate. Všetci sa na nás pozerali ako na boháčov, na kráľov, s veľkou úctou a ochotou pomôcť. Mať rodinu v Thajsku a Kambodži je prirodzené, ale nie samozrejmé, práve naopak výnimočné. Je to natoľko iné, že od vnímania rodiny v Európe, že ma to prinútilo zamyslieť sa nad tým, prečo je to tak.
Deti sú jednoducho s rodičmi. Toto trojročné dievčatko som odfotila v obchodíku na letisku. Mamka mu akurát ukladala ružovú deku na zem za pult, aby si tam mladá dáma oddýchla.
Thajska žena, ako tá naša kedysi
„Tie Thajčanky sú také ženské,“ hovorí mi môj muž, keď sa ho len tak samovoľne opýtam pri pohľade na skupinku Thajčaniek, či sa mu páčia. „Čím to je?“ pýtam sa ho, no odpovedať mi nevie. Vykreslím vám preto obraz klasickej Thajskej a Kambodžskej ženy. Väčšinou majú zdravé dlhé vlasy, sú štíhle a tak drobné, že každý muž, aj ten nižší thajsky, sa pri nich cíti mužsky. Častejšie ako nohavice tu ženy nosia sukne alebo šaty. Nie tradičné „kroje“, ale moderné sukne a šaty, z ktorých je jasne čitateľná ženská energia. Nemajú vážny tvrdý výraz tváre, aký vídavam na ženách zo západu, alebo lepšie povedané, aký majú modelky na billboardoch, ktoré udávajú trend. Ale majú príjemný úsmev a výraz signalizujúci ženskú vľúdnosť. Čo je ešte silno príznačné a takýto obrázok vidíte naozaj často je, že v náručí majú dieťa! Ženy s deťmi môžete vidieť úplne všade.
Ženy a dievčatá sú tu drobné, štíhle, so zdravými dlhými vlasmi a väčšinou v sukniach.
Chyžná a jej malá pomocníčka
„They are twins?“ (To sú dvojčatá?), pýta sa ma mladá predavačka v stánku s oblečením. Takto začína každá naša konverzácia v Thajsku aj v Kamobdži. Ľudia nás zastavujú, prihovárajú sa chlapcom, pohladia ich po vlasoch. Predavačka, ktorá sa s nami pustila do reči drží v náručí osem mesačné dieťa. Bez problémov nás obsluhuje. Takto to chodí všade. Matky sú s deťmi vo svojich stánkoch, práčovniach či reštauráciách. Dokonca v jednom veľkom hoteli, kde sme boli ubytovaní, mala mladá chyžná dieťa celé dni so sebou v práci. Keď pomáhala ráno pri raňajkách, jej dcérka sa motala medzi nami hosťami. Keď šla dopoludní upratovať izby, jej malá bola s ňou alebo sa motkala pri niektorej zo žien v kuchyni. Tu je to možné! Z dospelých sa nikto nepozastavuje nad dojčiacov ženou v stánku s oblečením.
U nás je dieťa problém
Deti sú tu vnímané ako prirodzená súčasť života. Nie ako jeho zastavenie, vybočenie, ako nejaké medziobdobie. V nadväznosti na predchádzajúci článok, nie ako zväzujúce, život obmedzujúce tvory, ktoré je nutné vytesniť na detské ihriská, do škôlok a škôl. Tu môžete ísť s deťmi pokojne aj do banky, na úrady. Doteraz sme nenašli jedno jediné miesto, kde by bolo písané alebo nepísané pravidlo – zákaz detí. Kým v Európe sa môžete stretnúť s výzvou – zákaz detí, a to hlavne pri hoteloch. Prečo? Pretože deti sú u nás spájané s toľkými negatívami, že sa stali nežiadané.
Stovky dôvodov prečo ich nemať
Priam stereotypné sťažovanie si na to, akí sú rodičia nevyspatí, že ženy prídu o štíhlu postavu, alebo staré známe – len si užívaj, kým nemáš deti a podobne. Veď deti sú uplakané, vždy niečo potrebujú a dokonca ak pritvrdím z toho čo som už v živote počula a nevymýšľam si – deti sú nechutné a nehygienické! Keď som dala raz varovať deti našim bezdetným príbuzným, najviac ich trápilo, aby im naše deti nerozbili televízor. Keď som sa ich s údivom opýtala, prečo by to mali urobiť. Odpovedali mi, pretože deti ničia veci. Keď týmto všetkým masírujeme hlavy mladým ľuďom, vôbec sa nečudujem, že moje rovesníčky nechcú mať deti. Počula som už stovky dôvodov prečo deti nemať a žiadna z nich mi nevedela jasne povedať prečo áno…
Ako o deťoch uvažujeme, také deti máme
A to nie len my, ale aj spoločnosť. Volá sa to celospoločenské vedomie, ktoré nás dokáže strhnúť a napriek tomu, že sme po dieťati túžili, odrazu „fičíme“ v tom čo všetci – ach aká som nevyspatá, ach ako sa už teším do práce…
Chyžná v hoteli v thajskom Krabi s 20 mesačným chlapčekom.
A keď o deťoch uvažujeme ako o zlých, potom nám napĺňajú naše očakávania a predstavy. Možno to je hlavný dôvod prečo sú thajské a kambodžské deti také v pohode. Tu sú malé zlatíčka. Mladý Kambodžan skláňa hlavu a spojené dlane dáva pred tvár na znak úcty a vďaky. S radosťou a rovnakým rešpektom opakujem toto budhistické gesto po ňom. Takto nám pred odchodom z reštaurácie ďakuje za návštevu. (Nie všade, v turisticky veľmi vychytených miestach, to už zažijete výnimočne.) Opäť nie tak samozrejme, ale tak výnimočne úprimne. Budhizmus učí mať v úcte všetko živé. Život v akejkoľvek forme je posvätný a deti sú život. No nie sú tu malí rozmaznaní králi, pretože už deti učia k rovnakej úcte a vďake.
Deti patria matke
Už som to raz načrtla a musím to zopakovať, že deti v Thajsku aj v Kambodži patria matke. Nie škôlke, nie jasliam, ale matke. A matka s dieťaťom nepatrí do izolácie – materská dovolenka, ale normálne existuje v spoločnosti a v svojom živote ďalej. Sama som bola na materskej a viem aké to je zostať doma a strať sa len o plienky, riekanky, kaše, s minimálnym kontaktom so svetom, v ktorom som pred tým žila. Vždy som to vnímala ako choré nastavenie, ako extrém, z ktorého vzniká druhý prirodzený extrém, že mamky s deťmi po troch rokoch viac už nechcú byť. Majú toho dosť a vôbec sa im nečudujem. Dobrá správa je, že sa to dá aj inak a to nie len v Thajsku a v Kambodži. Poznám viacero matiek, ktoré s odchodom na materskú dovolenku začali podnikať v nejakej tvorivej činnosti, vďaka ktorej sú jednak vo švungu, jednak s deťmi a ešte si aj privyrobia. Chce to hlavne vôľu a postoj, že aj s deťmi sa dá žiť normálny a pestrý život.
Kambodžská predavačka ovocia s batoľaťom v náručí.
Darkyňa života
Prechádzam trhoviskom na ostrove Ko Phi Phi. Z desiatich stánkoch je v piatich matka s batoľaťom alebo dieťaťom do šesť rokov. V jednej ruke drží mladá moslimka dieťa a druhou mieša. Ako kráčam s mojimi chlapcami vymieňame si mamky usmievavé pohľady. Ženy aj muži ma zastavujú a pýtajú sa, či sú dvojčatá. V tej otázke a postoji, ktorí z nich cítim, je ozajstná úcta k žene ako darkyni života. To sa snáď ani opísať nedá. U nás som to asi ani nezažila. Na Slovensku som skôr mladá mamička, „asi sa mi to stalo“, že mám deti. Nie raz som od mojich rovesníčok pocítila, že ma ľutujú, pretože mám deti. Nemôžem im ale nič vytýkať, keď u nás sú deti vnímané ako problém. Novou výzvou nášho blogu sa pre tento rok stáva, napísať čo najviac článkov o tom, aké je skvelé deti mať a ako veľa získame, keď sa pre ne rozhodneme. Lebo my vidíme v založení rodiny hlavne výhody, ktoré silne obohacujú náš život. Tak prečo nesprostredkovať tieto pocity tým, ktorí ešte nevedia o čo prichádzajú:).
Nezabudnite prosím zahlasovať za náš blog, vďaka čomu získame vyššie šance opäť zrealizovať nejaký zaujímavý projekt, z ktorého budete mať radosť aj vy čitatelia:-).
TEXT A FOTO: ZMG
VIDEOROZHOVOR SO ZAUJÍMAVOU RODINOU S PROJEKTOM Sila pro život, KTORÚ SME „NÁHODNE“ STRETLI V THAJSKU:-)
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Päť vecí, pre ktoré Kambodžanov a Thajčanov obdivujem
Dobrodružná cesta, stretnutie s mafiou a usmievavá Kambodža
Čo všetko naša cesta deťom dáva a berie
O jedle, ľuďoch, mori aj záchodoch. Ako to vlastne je?
Keď vám deti celkom zmenia plány
