„Práve mi volali tesári. Zajtra nenastúpia. Tí ostatní môžu až za dva mesiace…Dom asi postavíme sami.“ Jasne si pamätám na túto skľučujúcu situáciu. Drevo na stavbu mobilného domu nám mali v ten deň doviezť a na ďalší sme mali začať. No ako to už býva, človek mieni, pán Boh mení. Ešte že On vie prečo.
Boj s časom o stavebné povolenie
Všetko sa na nás začalo akoby „sypať“ na jeseň. Bol to posledný čas, kedy sme mohli začať stavať slamený dom. Čakali sme už len na stavebné povolenie. Milá pani úradníčka nám ho chcela ochotne vydať. S opačným prístupom sme sa stretli pri vlastníčke susedného pozemku, ktorá v našej dedine vôbec nebýva, no náš zámer sa jej nepáčil. Zaumienila si využiť všetky dostupné lehoty na to, aby vydanie oddialila. Videli sme, že náš slamený čas je stratený. Zdrvená som telefonovala našej permakultúrnej dizajnérke Patrícií Černákovej, ktorá mi do telefónu povedala: „Nie je väčšej slobody ako stáť na vlastnej pôde a bývať vo vlastnom dome. Premýšľali ste už nad mobilným domom?“ Vďaka nej sa nám akoby rozsvietilo. Začali sme nad touto možnosťou reálne zamýšľať. Ako náhle sme sa tomu otvorili, začali sa diať neuveriteľné veci. Zhrniem to slovami – vody sa nám doslova rozostúpili!
Dve muchy jednou ranou
Keď sme sa rozhodli pre mobilný dom, uvedomili sme si naplno, čo znamená „je nám to súdené“. Všetko akoby vychádzalo. V prvej fáze sme zisťovali, či sa vôbec žeriav môže dostať k nám na pozemok. Vodič žeriavu sa pozrel na elektrické vedenie okolo sadu a povedal: „To zvládneme. Ak budete potrebovať mobilný dom previezť, pôjde to.“ Obvolali sme prepravcov a informovali sa o rozmeroch nákladov. Stretli sme sa s množstvom odborníkov a ľudí z fachu. Až keď sme zistili, že mobilný dom môže mať všetky, už v minulom čísle opísané, výhody, oslovili sme konštruktérov, statika, architekta a interiérovú dizajnérku. Dva mesiace trvalo kým sme sa celý tým ľudí, dohodli na finálnej verzii. Za ten čas sme vybavili stavebné povolenie pre mobilný dom. Konanie nám prebehlo spolu s povolením na slamený dom. Zabili sme tak dve muchy jednou ranou. „Môžeme objednávať materiál na stavbu. Túto zimu neprečkáme v teple, ale prácou v sade“, zahlásil Janči. Vtedy som ani netušila ako veľmi sa jeho slová vyplnia.
Myšlienky zhmotňujú realitu
Síce bola prvá polovica decembra, slnko krásne svietilo a vonku bolo veľmi príjemne. Drevo na stavbu mobilného domu mali práve priviesť, aby mohli tesári na ďalší deň nastúpiť. V tom zazvonil telefón a tesár nám oznámil, že pre meškanie nášho materiálu sa sľúbili inde. V priebehu hodiny sme museli vyriešiť otázku, kam s drevom, keďže sa stavať nebude. „Telefonoval som do Sema HŠ s.r.o.. Drevo môžeme zložiť u nich, v prázdnej hale,“ oznámil mi Janči. Sema HŠ je ekologická poľnohospodárska spoločnosť, ktorá Lifereset podporila už pri ceste na Nový Zéland. To, že sme mali kde v decembri uskladniť drevo nám veľmi pomohlo. Síce mi odľahlo, nevedela som, kto nám domček postaví. Janči sa naopak akoby tešil. Ak myšlienky zhmotňujú realitu, tak si túto situáciu privolal, aby sa do stavby mobilného domu mohol pustiť sám. Veľakrát hovoril o tom, že ho postaví on. Ja som s tým veľmi nesúhlasila s argumentom, že by sa mal realizovať hlavne vo svojej projekčnej profesií. On mi naopak tvrdil, že je to jeho sen. Teraz som nemala na výber. Zohnať tesárov bol riadny problém. A Janči sa „usmieval popod fúzy“.
Každá z 12tich stien mala výrobný výkres s presnou legendou, údajmi o množstve stĺpikov, ich dĺžkach a rozponoch. Ich skladanie bolo vďaka tomu hrou.
Dom ako stavebnica
Cez Vianoce si ma Janči zavolal a ukázal mi výrobné výkresy. Kolega konštruktér mu poslal na ukážku výrobné výkresy nejakého drevodomu a on na základe tohto vzoru, naprojektoval a narysoval ten náš. „Takto som skreslil každú jednu stĺpikovú konštrukciu steny. Tu dole je legenda, podľa ktorej viem, koľko kusov potrebujem stĺpikov danej dĺžky. Bude to ako skladačka. Z drevených stĺpikov vyskladám dvanásť stien,“ opisoval mi to a ja som len dodala, že mu fandím. Bolo po vianočných sviatkoch a Janči sa dohodol s mojim otcom, že idú na vec. Na troch kráľov začali „so skladačkou“ nášho mobilného domu. Šesť dní pracovali a na siedmy oddychovali. Dielo bolo dokonané:-).
Všetko muselo sedieť na milimeter presne. Drevené rámy stien sme na záver potiahli poistnou izoláciou.
Závažná nehoda
Kým v decembri sme sa tešili z príjemného počasia, v januári to už bolo celkom inak. Najprv bolo strašné blato. Na pozemku sa nedalo ani chodiť, nie to ešte stavať. Keď konečne zamrzlo, došiel kvôli posledným úpravám bagrista. Na víkend sme plánovali montáž domu. Terén už bol pekne vyrovnaný, zarezaný do svahu, pätky, na ktorých stojí mobilný dom, boli zabetónované, kanalizácia, voda a elektrina dotiahnutá. Už sme potrebovali len posledné terénne úpravy. „Bagrista odrhol jednu pätku. Montovať dom nemôžeme,“ oznámil mi vystresovaný Janči. A ja? Ja som tuším prestala aj dýchať. Človek mieni, pán Boh mení. Ešte, že On vie prečo.
Pri terénnych úpravách nás najprv trápilo počasie a množstvo blata. Potom pre zmenu jedna odlomená základová pätka z štrnástich, na ktorých mobilný dom mal stáť.
Vŕtanie dier pre zabetónovanie základových pätiek.
Nevyriešené napätie
Existujú náhody? Všetci vieme, že nie. Z pohľadu duchovnej príčiny nám dôvod nehody vysvetlila naša priateľka: „Medzi vami je pnutie. Ste v strašnom napätí a k tomu ste sa ešte aj nezhodli na polohe domu. Sama vravíš, že nie si stotožnená s jeho orientáciou a veľakrát ste sa s Jančim preto chytili. Doriešte si to. Je to váš čas, ktorý vám prišiel zhora, aby ste uvoľnili napätie.“ A bola to pravda! Ešte v ten deň sme šli do sadu a špekulovali nad orientáciou domu. Toľko sme diskutovali a skúšali rôzne varianty, až sme napokon prišli k záveru, že inak to nemôže byť. Prijali sme to. Nahlas som si opakovala – „nechaj veci plynúť. Problém je v našom postoji a nie v bagristovi.:-)“ Pnutie povolilo. Odlomenú pätku sme nanovo zabetónovali a čakali ďalšie dva týždne, kým zaschne a počasie sa umúdri. Napokon nasnežilo. Ale ako?! Mali sme snehovú kalamitu. Napriek tomu, obrovské auto doviezlo z haly do sadu zmontované steny.
Za dve hodiny stálo prvé poschodie
V nedeľu bola skladačka v sade a v pondelok začal janči s kamarátom montovať rošt, na ktorý sa steny postavili. Utorok sme spolu s ďalšími troma kamarátmi postavili prvé podlažie. „Ľudia, ste mimoriadne precízni. Takto na milimeter presné steny a do bodky vypracovaný postup montáže, som ešte nevidel. Steny do seba zapadajú ako „zadok na šerbel“,“ skonštatoval náš kamarát Karol, ktorý nám obidva dni pomáhal. Za dve hodiny stálo prvé podlažie! Ďalšie hodiny však trvalo zastabilizovať stavbu a doklepnúť detaily. Na ďalší deň sme začali s náročnejšou úlohou. Druhé podlažie. Steny bolo potrebné ťahať hore a pohybovať sa len po pracovnom podlaží. Ešte že chlapi neriešili výšku a trámy pracovného podlažia, po ktorých kráčali, tak ako ja. Napokon, ani to netrvalo viac ako pol dňa. Vodiči aut, ktorí prechádzali okolo sadu sa nechápavo pristavovali, ako je možné že zo dňa na deň ako huby po daždi, vyrastie takáto hmota, ktorá sa síce ešte nepodobala na dom, ale už mala reálne kontúry.
Moja svalová horúčka a zlomený necht
Štvrtý deň od začatia stavby, nastal čas na realizáciu našej zelenej strechy. Túto časť svojpomocného stavania som si zažila naplno na vlastnej koži. Jančimu som pomáhala robiť jednoduchý krov na pultovú strechu. Pre mňa, žieňa s menej ako 50timi kilami, to bola riadne náročná úloha. Janči so svojím otcom pripravil konštrukciu krovu. Mojou úlohou bolo podávať strešné laty a pred tým do nich predbiť rad klincov, aby Janči už hore na streche len jednou ranou pribil klince napevno a nemusel sa s nimi nadrapovať vo výške. Nikdy v živote som toľko klincov nepribila! Tiež som neustále liezla hore dole po rebríku a podávala všetko, čo padlo pri práci zo strechy dole. V ten deň som mala narodeniny. Síce som si po práci v mrazivom počasí cítila každý sval, dva dni potom som ani nejedla, len pila kávu, síce som utrpela veľkú stratu – zlomený necht:-), nepamätám si krajší narodeninový podvečer. Na vlastnej streche, s mojím mužom a výhľadom na zapadajúce slnko nad Karpatami.
Stavanie svojpomocne – strecha ma stála tri dni svalovej únavy a zlomený necht.
Šikovní majstri
Keď už bola konštrukcia domu pod strechou, dali sme si menšiu prestávku. Janči sa potreboval venovať vlastnej práci a samozrejme aj nabrať druhý dych. Robiť si úplne všetko sami nebolo reálne. Na pomoc sa nám sľúbili dvaja šikovní majstri. Chlapi boli zohratý tím a robota im šla od ruky. Nahodili nám vonkajší obklad na zavetrené steny, osadili okná, pomohli natiahnuť EPDM fóliu proti prerastaniu korienkov rastlín, na zelenú strechu. Pomohli nám aj z vnútra zaizolovať steny. Po desiatich dňoch odchádzali domov s tým, že dom už vyzeral z vonku byť takmer hotový. No každý kto už staval, mi dá za pravdu, že najviac práce nás ešte len čakalo. „A teraz nás čaká druhá výzva – vnútrajšky,“ zahlásil Janči, no o tom až v nasledujúcom článku budúci týždeň.
Konštrukčné riešenia
Skladba stien
Konštrukcia drevenej montovanej stavby je difúzne otvorená. Na skladbu stien a ich obklad sme použili kvalitné drevo od spoločnosti WCUT, aby sme mali stopercentne zdravú drevostavbu. Na rámovú konštrukciu sme natiahli poistnú fóliu. Z vonkajšej strany sme steny obložili obkladom zo severskej borovice. Z vnútra sme steny zaizolovali ekologickou izoláciou ECOSE od Knauf Insulation. Zavetrenie stien sme zabezpečili použitím OSB dosiek E0, teda bez obsahu formaldehydu. Na finálny povrch stien v interiéri sme použili čiastočne obklad zo severskej borovice, ktorá ma antibiotické a aromaterapeutické účinky. Aby sme malý interiér presvetlili a umožnili dreveným materiálom vyniknúť, na steny sme použili hlavne sadrokartón Activ´Air od Rigips, ktorý dokáže znižovať množstvo formaldehydu v interiéri. Keďže máme v interiéri navrhnuté otvorené galérie, na stropy miestností sme použili akustické dosky Gyptone Activ´ Air, taktiež Rigips. Ich funkciou v našom mobilnom dome je nie len pohlcovať formaldehyd, ale tiež dosiahnuť optimálnu akustickú pohodu. Skladba priečok a stien kúpeľne je z borovicovej preglejky, opäť bez obsahu formaldehydu od spoločnosti Démos trade s.r.o..
Skladba zelenej strechy
Konštrukcia zelenej strechy s 5% spádom je odvetraná so vzduchovou medzerou a poistnou fóliou. Hydroizolaciu strechy zabezpečuje špeciálna epdm fólia proti prerastaniu korienkov rastlín. Po jej roztiahnutí na strechu, nasledovali klampiarske práce. Na epdm fóliu sme vrstvili – opäť geotextíliu, nopovú fóliu s malými kanálikmi na zadržanie vody pre rastliny, koberce na vytvorenie drenážnej vrstvy a vlastnoručne namiešaný substrát na strechu, ktorý tvorí hlavne ľahká škvára so zeminou. Hrúbka substrátu má len 4 centimetre. Strechu chceme mať hlavne extenzívnu, teda s veľmi nenáročnými skalničkami. Keďže výška domu je veľká, hlavným zámerom nie je estetika zelenej strechy, ale v prvom rade zabezpečenie neprehrievania sa druhého podlažia domu.
TEXT A FOTO: Zuzana Matúšová Girgošková
VIAC FOTOGRAFII NA FB LifeReset
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Mobilný dom miesto slameného, čo sa stalo?
Čím deti obklopíme, ovplyvníme ich hodnoty aj vzťahy
Zhlboka sa nadýchnite, takto chutí sloboda!
