Nový Zéland 2013
Dobrovoľníčenie na opačnom konci sveta
Tento blog sme začali písať tesne pred našim odchodom na Nový Zéland. Cesta na opačný koniec sveta bola našim riešením ako von z manželskej a rodinnej krízy, ktorá nás v 2012 zasiahla. Nebola jej riešením, bola príležitosťou sa na tri mesiace vymaniť spod tlaku spoločnosti a kolotoča, ktorý sa na nás valil na Slovensku. Práca, práca, deti, účty, stres, tlak a to všetko čo dnes sužuje milióny ľudí po celom svete. Dobrovoľníčenie nám dalo slobodu od peňazí. Od pocitu, že musíme zarábať lebo…od toho, že bez nich sme stratení lebo…dalo nám úplne iný pohľad na naše potreby pre dôstojný a pokojný život, úplne iný pohľad na naše očakávania od života, vďaka čomu sme absolútne zmenili náš život a aj vďaka dobrovoľníčeniu ho totálne reštartovali.
O čom je WWOOFing?
Na Novom Zélande sme dobrovoľníčili cez celosvetovú sieť World Wide Opportunities on Organiec Farmes, ktorá združuje farmárov s ekologickými hospodárstvami. Na webstránke www.wwoof.net ponúkajú farmári dobrovoľníkom za štyri hodiny výpomoci na farme, nocľah a stravu. Práca môže a nemusí byť vôbec náročná. Častejšie sa stáva, že si pri nej oddýchnete a robíte ju s chuťou. Menej časté je, že sa na farmách drie. Na platených pozíciach skôr, ale pri dobrovoľníčení je to skôr o medzikultúrnej výmene, o odovzdávaní skúseností s ekofarmárčením, s permakultúrou. Farmári, ktorí si k sebe pozvú dobrovoľníkov sú väčšinou veľmi zaujímaví ľudia, ktorí vás obohatia nie len s ich praktickými skúsenosťami a vedomosťami v oblasti farmárčenia, ale tiež zaujímavými životnými príbehmi. Na druhej strane, dobrovoľníci, s ktorými sa na farmách môžete stretnúť sú tiež mimoriadne zaujímaví ľudia. Slobodné duše, cestovatelia, stromolezci, gajdisti, umelci, ekonadšenci alebo len mladí hľadajúci sa ľudia. Väčšinou netypické osoby, ktoré len málokedy stretnete na plantážnických brigádach. Dobrovoľníčenie vám môže dať úplne nový pohľad na život a prístup k nemu.
Prečo Nový Zéland?
Podľa autorky knihy Miluj svoj život Louise Hayovej, upratovanie v živote musí nastať nie len v mysli, ale aj duši a tele. Spravili sme si dôkladný rešerš krajín a zistili sme, že popredné miesta v rôznych oblastiach celosvetových rebríčkov patria práve Novému Zélandu.
- Krajina je treťou najbezpečnejšou na svete, hneď po Islande a Dánsku. (Global Peace Index).
- Novozélanďania majú druhé miesto najobetavejších ľudí na svete podľa prieskumu, ktorý sledoval ochotu, nápomoc a množstvo dobrovoľníckych aktivít (Výsledok World Giving Index survey)
- Tunajší farmári patria medzi najproduktívnejších výrobcov kvalitných a bezpečných potravín sveta. (http://www.nzfeatrust.org.nz/)
Našli sme tam všetko. Očistu mysle vo vyspelej spoločnosti, naplnenie duše v srdečných ľuďoch, aj ozdravenie tela detoxikáciou zdravým a kvalitným jedlom. Nový Zéland sme si vybrali aj preto, že v čase, kedy sme sa pre odchod zo Slovenska rozhodli, bolo koniec leta. Vedeli sme, že príprava na takúto cestu nám zaberie niekoľko mesiacov, čo aj tak bolo. Preto sme hľadali krajinu, kde je počas našej zimy teplo. Našli sme ju. Na opačnej strane planéty:-).
Dobrovoľníčenie s malými deťmi
Deti (vtedy čerstvo 3 roky Jakubko a 20 mesiacov Maroško) boli neustále s nami alebo niekde v našej blízkosti. Keď sme napríklad pracovali vonku, motali sa nám pri nohách, zamestnali sa hocičím, čo našli po ruke, s paličkami, kamienkami alebo s chrobáčikmi. Celé hodiny sa v prírode, či už v lese alebo na záhrade, vedeli prehrať a nič im nechýbalo ku šťastiu. Bolo to ako kedysi, veď aj naši rodičia alebo starí rodičia vyrastali pri svojich mamách a otcoch na poliach. A dodnes to takto máme aj doma v našej záhrade. Všetci sa čudovali ako sme to s nimi zvládli. Zásadná informácia je, že dobrovoľníčenie nie je o presne odrobených hodinách, o výkone, o štikaní si lístkov. Je o vzájomnej dohode, ústretovosti a ochote. Keď vonku pršalo a nemohla som s nimi do záhrady, varila som pre 16 dobrovoľníkov a Janči pracoval. Inokedy sme sa prestriedali. Niekdy som len upratovala. Ide o to, aby farmári videli, že to čo vám dávajú si vážite a máte záujem im pomôcť. Nám chuť vôbec nechýbala:-)!
Ako dlho ste sa na Novom Zélande zdržali?
Tri mesiace. Práve taká dlhá je platnosť turistických víz. Viac sme však ani nepotrebovali. Ku koncu pobytu sme sa už tešili domov. Problémom nebol ani jazyk. Napriek tomu, že v angličtine sme obaja boli veľmi slabí, na konci pobytu sme už spikovali jedna radosť. Novozélanďania sú zvyknutí na cudzincov, keďže väčšina z nich sa prisťahovala za posledné tri storočia z Anglicka a Škótska. Sú preto veľmi ústretoví a tolerantní. Život v rodinách farmárov spolu s ďalšími dobrovoľníkmi bol intenzívnym jazykovým kurzom!
Splnil pobyt svoj pôvodný cieľ?
Vždy hovorím, že odchod na Nový Zéland nebol cieľom, ale len začiatkom našej cesty. A to veľmi dlhej cesty, ku koncu ktorej máme ešte stále ďaleko.
Vypočujte si trojminútové relácie Životný reštart (rádio Jemné melódie), z dobrovoľníčenia na NZ tu.
Články o dobrovoľníčení na Novom Zélande:
Prečo sa nebojíme cestovať s deťmi
Ako sme prežili 26 hodinovú cestu vo vzduchu
Awhifarm-každý pracuje na svojom sne
Dobrovoľníctvo je ako čokoláda
Päť vecí, ktoré možno prekvapia
Novozélandia neriešia hlúposti
Exkluzívny rozhovor s trojročným Jakubom o NZ
Sny si treba plniť, alebo naša „1800-ka“
Veľké zmeny našich malých detí
Jakubkova a Maroškova super rýchla loď
To najvzácnejšie býva vždy pod nosom
Ľudia, ktorí nás inšpirovali I.
LifeReset – experiment reštartu svoj život