Zéland tvoria dva ostrovy, ktoré boli dlho nedotknutým rajom hlavne pre vtáky. Spokojne si tu žil najväčší vták sveta Moa s výškou 3, 7 metra. Do príchodu prvých obyvateľov Maorov, nemal žiadneho predátora, pretože na ostrovoch nežili cicavce. Dnes je to už úplne inak. Krajina je napríklad tretím najväčším chovateľom oviec na svete. Oviec je šesťkrát viac ako obyvateľov, teda vyše 30 miliónov oviec a len niečo menej ako päť miliónov Novozélanďanov. Jedno čo sa však na pohľad nezmenilo je krásna príroda. Prechádzka lesom pripomína dávny svet, po ktorom kráčali ešte dinosaury. Obrovské palmy, prepletané aj dvojmetrovým papradím, machom obrastené stromy, horúce gejzíry, divoké rieky, sopky pokryté snehom, priezračné jazerá. Príroda stvorená pre scifi, pre nakrútenie filmov Pán prsteňov.
Čo ešte je tu iné ako u nás doma?
Jazdí sa vľavo, len môj manžel chvíľami vpravo. Ostrovy, ktoré sú súčasťou britského commonwealthu, prebrali celé spektrum britských tradícií, spoločenského systému a životný štýl. Ešte donedávna tvrdila väčšina Novozélanďanov pôvodom z Británie, teda Pakeha (názov pre Európskych potomkov), že ich vlasť je Británia. Až za posledné roky sa na Novom Zélande začalo vytvárať vlastenecké povedomie a vlastná kiwi (podľa národného symbolu, ojedinelého nočného vtáka) kultúra.
V súvislosti s britskou nadvládou vás v novozélandských kúpeľniach môžu prekvapiť dva kohútiky na vodu vedľa seba. Jeden na teplú, druhý na studenú vodu. Ak sa v takej kúpeľni ocitnete, je veľmi vtipné dosiahnuť naraz optimálnu teplotu. Napríklad pri praní ponožiek v umývadle.
Nikde vás neprenasledujú billboardy! Žiadne pri cestách, žiadne pri atrakciách, žiadne pri vyhliadkach. K zaujímavým miestam vás navigujú informačné tabule pri cestách. Nič vás teda neruší pri pohľade na nádhernú krajinu.
Bosé nohy. Mnoho ľudí, hlavne deti, chodia bosí. Nie len po pláži, ale aj po meste, po parkoch, v školách…Kým my máme na sebe bundy, vetrovky a tenisky, Novozélanďania behajú v tričkách a žabkách. Pre slovenských rodičov je zarážajúce veľmi ľahké obliekanie detí. Aj pri teplote okolo 16 stupňov uvidíte malé dievčatka len bosé, v letných šatôčkach.
Radiátory v domoch nenájdete. Síce teploty v zime klesajú počas noci až do bodu slabých mrazov, Zélanďania nekúria. Môj muž preto zhodnotil, že on ako projektant kúrenia, by tu nemal čo robiť.
Novozélanďania sú teda skutoční otužilci. Navyše sú veľmi bezprostrední a priateľskí. Krajina si chce zachovať imidž vidieckej spoločnosti, čo znamená aj to, že všetci sa k sebe správajú ako na dedine. Každý každého zdraví a prihovorí sa. V Európe by takýchto ľudí možno podozrievali, čo od vás chcú. Tu je to však normálne. Jednoducho sa o vás len zaujímajú.
Zdroj: Nový Zéland, Velký průvodce National Geographic
