Nórsko má uchvacujúcu prírodu, ktorá vo vás zanechá dojímavé ticho. Také, v ktorom môžete premýšľať nad životom, nad prírodou ako tým absolútne najlepším architektom. Sú to dramatické scenérie, pôsobivé zátišia. Čo ešte? Ešte množstvo zmiešaných a silných emócií, s ktorými sa s vami chceme podeliť.
Krajina je to naozaj pôsobivá. Keď sme prvýkrát vbehli do fjordu, Janči bol veľmi nadšený, že ho konečne zažije. Síce to bol len slabý odvar, toho čo nasledovalo nasledujúce dni, už vtedy ma zarazilo to hlboké ticho, ktoré sa v krajine vysokého skalného masívu a hlbokého mora rozpínalo.
Bola to príležitosť zastaviť sa. Zastaviť sa nie len fyzicky, ale aj vnútorne. Nechať doslova, doletieť naše duše z ciest do nás a uzemniť sa. V tichu a prírode len BYŤ.
O fjordoch sme čítali ako o prírodnom úkaze v reliéfe krajiny, ktorý vznikol topením sa ľadovcov, ktoré do krajiny vyryli hlboké doliny. Tie zatopilo more. Nevedeli sme si to úplne predstaviť, až kým sme sa priamo v jednom – Eidfjorde – neocitli. Boli sme obklopení vysokánskymi skalnými stenami, na vrcholoch ktorých bol sneh. Zahaľovali ich oblaky a dramatické tmavomodré nebesá. Uprostred týchto skalných masívov sa valili vodopády.
Voda v nich mala obrovskú silu, ktorou narážala na skaly s autentickým hukotom. Priamo pod nimi stáli už drevené domy, postavené na skalách. S údivom sme sa zamýšľali, ako sa môže bývať v hlbokom a zároveň vysokom fjorde pri obrovskom vodopáde na skale…
Voda z vodopádov stekala do mora, ktoré bolo pokojné a tmavé. S čistou vodou, no hĺbkou, ktorá mu dávala špecifický tmavý odlesk.Obdiaľ už bolo ústretovejšie podložie. Dolinu fjordu lemovali ovocné sady, ktoré vďaka konštantnej teplote mora mohli prežiť v tejto na pohľad nehostinnej prírode.
Čo nám ako permakultúrnych nadšencov veľmi bilo do očí, boli nórske záhrady. Nebolo v nich nič. Žiadne kvety, žiadne ovocné stromy ani kríky. Len tráva a stromy z okolitej prírody. Boli doslova vsadené do krajiny bez ďalšieho zásahu a snahy obhospodáriť si svoj kúsok zeme.
Až tam som si uvedomila, akú velikú výhodu máme, tým že máme podmienky na pestovanie. Tiež mi prišlo ľúto, koľko veľa záhrad tento vzácny potenciál nevyužíva. Že miesto záhrad, v ktorých by boli aspoň ovocné stromy alebo nejaký krík (nemusia byť náročné kvetinové výsadby alebo zeleninové hriadky) máme zelené trávniky a ihličnany.
Domy boli umiestnené v krásnej divokej prírode, ale chýbala mi tam pestrosť. Farebné kvety, bylinky alebo plody na stromoch. Chýbali mi koruny jabloní, ktoré by aspoň symbolicky vytvorili atmosféru plodnosti. Keď sme si zažili ich augustové počasie, v ktorom sa teplota pohybovala od 10-20 stupňov C, s veľkou vďakou sme prijali to naše. Letné s kúpaním sa a zimné so snehom. Vyváženosť, pestrosť a výbornú ovocno-zeleninovú paletu. Veci, ktoré si neuvedomujeme a berieme ich ako samozrejmosť. A z toho dôvodu niekedy naplno nevyužívame tieto dary.
Dar, ktorý Nóri narodiel od nášho Slovenska majú, je more a jeho plody. Ryby je dostatok ako v mori, tak aj v nespočetných jazerách a riekach po celej krajine. Nórsko je obľúbenou rybárskou destináciou aj pre našincov. Janči si pred cestou šiel po rozumy ku kamarátom, ktorý už niekoľko rokov chodia pravidelne na týždenné rybačky do Nórska.
Nórsko by som ešte nazvala ako krtkova krajina. Poprerývaná fjordami, kopcami, v ktorej dominujú skaly a more. K tomu ešte poprerývana človekom, a to stovkami tunelov. Dá sa povedať, že tretinu cesty sme strávili v tuneloch. Ale akých! Famóznych.
Tunely, ktoré boli vytesané priamo do skaly, bez betónovej výstuže. Tunely, ktoré mali aj desať kilometrov. Tunely, ktorými ste prešli popod more na druhú stranu pevniny. Tunely, v ktorých ste serpentínou zostúpali z vysokého masívu takmer k moru. Tunely, ktoré boli medzi sebou prepojené mostom cez more. Teda z tunela na most a z mosta do tunela. A keď vám padne sánka, tak si uvedomíte, že v tom tuneli je kruhový objazd na tri smery!
Nórsko, ktoré sme my videli, je uchvacujúca krajina. Drsná, reálna, žiadne uhladené trávniky, ploty.Architektúra veľmi citlivo pristupujúca ku krajine. Domy, ktoré sú vsadené do prostredia, tak akoby tam boli odjakživa. Žiadne bilbordy. Ani jeden! Nič, či by vás rušilo a odpájalo vás od seba. Nič čo by si kradlo vašu pozornosť, ale za to dosť, podnetov k tomu, aby ste boli v úchvate a rešpekte voči prírode a životu.
TEXT a FOTO: ZMG
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Jednohubka o Švédsku našimi očami
Vychytávky, ktoré sa na cestách oplatí mať
Ako sebestačne zbaliť celú rodinu
Tri tipy na veľké cesty s deťmi
