Vraj výchova dieťaťa začína už v brušku mamky. Nie keď sa dieťa narodí, nie keď urobí prvý rok, nie keď sa naučí rozprávať. V článku o vedomom počatí a mojom, žiaľ, vedomom potrate som písala o dušiach. O tom, že či už veríme v Boha, vo vesmír, v náhodu a iné. Každý z nás aspoň raz v živote použil slovo duša, alebo niektorú z našich ľudových slovesností – skoro som dušu vypľul, pohladilo mi to dušu alebo namôjdušu. Čo je to tá naša duša? Zjednodušene povedané, sme to my, naša podstata, naše čisté ja. Takáto dušička vstupuje do tela matky vo chvíli, keď dieťatko počne. A už od tejto chvíle je možné učiť dušu poznávať svet, do ktorého bude deväť mesiacov rásť.
FOTO: www.helenakurus.sk, Za fotografie z hĺbky srdca ďakujem našej fotografke Helenke Kurusovej, ktorá nenápadným a príjemným spôsobom zachytáva naše životné míľniky už tri roky.
Už bunka má svoju inteligenciu
Ťažko sa tomu verí a ešte ťažšie rozumie, ale sú k tejto téme realizované aj vedecké výskumy. Neverila by som tomu ani ja sama, keby nebolo dvoch vecí, ktoré moje tehotenstvo obohatili. Prvá boli sny s dieťatkom a druhá predpôrodná príprava u regresného terapeuta Patrika Balinta. V jednom zo snov prišiel Matej za mnou, chytil ma za ruku a povedal mi dôležité meno ženy, ktorá naozaj existovala. Ukázal mi odkiaľ je a keď som si to ráno googlila, zistila som, že tá žena žila pred sto rokmi a to miesto poznám zo sna. Naskakujú vám zimomriavky? Lebo mne vtedy doslova pádla sánka a mala som husiu kožu. Pritom ešte nemal vyvinutú nervovú sústavu, nebol ani na svete, aby mohol využívať nejaké nadprirodzené schopnosti. Pre mňa existuje na to jednoduchá odpoveď – duša. Duša, ktorá sa usídli už v prvej bunke pri počatí a v nej sa začne vytvárať tzv. bunková pamäť. Píše sa o tom vo viacerých knihách, že každá bunka má svoju pamäť a inteligenciu. Potvrdzujú to aj príbehy ľudí, ktorým napríklad transplantovali srdce a odrazu začali vnímať pocity, ktoré neboli ich. Boli to pocity darcu a zostali uchované v bunkovej pamäti? Zapadá mi to ako do veľkého puzzle, kde je človek v merítku celej planéty či vesmíru tiež len jedna malá bunka obrovského organizmu.
Spomienky z bruška
Tehotenstvo sme vzali tentokrát úplne z iného konca. Nie ako pri prvých dvoch synoch cez zdravú stravu, pohyb či nákupy výbavičky, ale cez vnímanie toho, čo sa so mnou vo deje. Od Patrika Balinta sme sa dozvedeli, že sa s klientmi vďaka regresnej terapii mnohokrát dostal do prenatálneho obdobia, teda do obdobia života ešte v brušku mamičky. Muži aj ženy opisovali, ako vnímali napríklad veľmi stresujúce udalosti, ako autonehodu rodičov a silné pocity mamy v brušku. Tie pocity boli natoľko silné, že sa s nimi nenarodené deti dokonca stotožňovali. Pritom v tom čase boli „len embryá“. A tu nastupuje môj príbeh. Potom ako som prišla o dieťatko v Thajsku, prežívala som veľký strach, že sa to môže zopakovať. Bola to úzkosť, ktorú som si nechcela pripustiť, aby som si to náhodou neprivolala. Dohnalo ma to až do fyzického napätia, ktoré sa prejavilo bolesťami v podbruška. Naskočila mi červená a vytočila som Patrika, aby mi pomohol s týmto strachom. Uvedomovala som si, aký dopad má úzkosť na telo.
FOTO: www.helenakurus.sk
Strach zo straty
„Dovoľ si, báť sa. Nechaj emócie plynúť. Je úplne normálne, že sa po tvojej skúsenosti bojíš. Dôležité je dostať emócie von zo seba, pretože v tebe je aj dieťatko, ktoré môže tento strach prijať za svoj. Ak budú tieto emócie potláčané, dokážu až na fyzickej úrovni vytvoriť napätie a zmenšiť priestor pre dieťa,“ ozvalo sa z druhej strany telefónu. „Tehotná žena môže prejavovať všetky svoje pocity a jej okolie by malo byť k nej chápavé. Možno by pomohlo povedať si: sú to moje opodstatnené obavy, ktoré tebe, dieťa, nepatria. Možno sa ti uľaví.“ A tak aj bolo. Bolesti ustúpili a mne sa uľavilo. Napätie z tela odišlo. Na vlastnej koži som pocítila, koľko veľa dokážeme nielen zdravou stravou v tehotenstve, ale aj psychikou ovplyvniť. Po tejto skúsenosti bol i môj muž ku mne mimoriadne zhovievavý. Mohla som otvorene prejavovať všetky svoje nálady, ktorých mimochodom, nebolo počas tehotenstva málo. J Za to, že to so mnou vydržal, mu takto ĎAKUJEM. Od tejto kritickej chvíle, sme takmer každý mesiac cestovali k Patrikovi na predpôrodnú prípravu 250km do Martina. Preberali sme s ním všetky témy, strachy a stavy, ktoré tehotenstvom prinieslo.
„Tehotná žena môže prejavovať všetky svoje pocity a jej okolie by malo byť k nej chápavé.“
Detstvo, puberta a staroba v tehotenstve
Jednotlivé témy súviseli s mesiacmi tehotenstva, v ktorých sme sa práve nachádzali. „Prvý trimester je detstvo. Žena vtedy rieši veľa tém súvisiacich s jej detstvom. Má potrebu sa napríklad stretávať s priateľmi z detstva. Prichádzajú jej na um spomienky práve z tohto obdobia. Odrazu jej napadne pozrieť si starý fotoalbum alebo otvoriť tému vzťahov s rodičmi či súrodencami,“ vysvetľoval nám Patrik. Druhý trimester je puberta. Žena je vtedy veľmi náladová. Ako sa pri puberťákoch hovorí: plieskajú s ňou hormóny. Môže trieskať dverami ako 14-ročná, či kričať takmer bez dôvodu. V tomto čase býva aj najviac sexuálne aktívna. Tretí trimester je obdobie staroby. Žena fyzicky už toľko nevládze. Potrebuje viac oddychovať a mať pokoj. Mne osobne napríklad veľmi prekážal hluk, ktorý moji synovia Maroško a Jakubko robili. Nedokázala som sa im toľko venovať a radšej som sa uchýlila do izby a do ticha.
S jednotlivými mesiacmi prichádzali aj témy jednotlivých týždňov tehotenstva, v ktorých som sa nachádzala. Napríklad okolo 8. týždňa hodí dieťatko laso a napojí sa na matku. Inak povedané, dôjde k uhniezdeniu vajíčka. Ženy, ktoré dovtedy nemuseli tušiť, že čakajú dieťa, odrazu precitnú. Môžem byť tehotná? V 12. týždni, keď dieťa začne byť prepojené pupočnou šnúrou s placentou, majú často ženy potrebu tiež sa prepájať, stretávať sa s priateľmi. V 24. týždni dieťatku vznikajú potné žľazy a žena sa vtedy podstatne viac potí. Všetky tieto stavy sú priamo prepojené s dieťaťom a dieťa sa napája intenzívnejšie a intenzívnejšie so svojou matkou. Každý vývojový krôčik dieťatka v brušku je priamo prepojený s jej telom a dušou. Napríklad, keď sa žena viac potí, učí telo matky dieťaťa v brušku, ako potné žľazy fungujú. S dušou sa napája tým, že žena podvedome koná veci, ktorými ukazuje duši, ako má na rôzne situácie reagovať. Napríklad pri vzniku tráviaceho traktu vylezú často na povrch témy, ktoré nevieme stráviť a v tomto období sa ich buď snažíme riešiť, alebo potlačiť. Našou reakciou ideme malej dušičke vzorom.
„V 12. týždni, keď dieťa začne byť prepojené pupočnou šnúrou s placentou, majú často ženy potrebu tiež sa prepájať, stretávať sa s priateľmi. V 24. týždni dieťatku vznikajú potné žľazy a žena sa vtedy podstatne viac potí.“
Na vlastnej koži
Žasla som! Počas tehotenstva sme pozorovali jednotlivé obdobia a na to nadviazané konanie. A ešte raz žasla som! Dieťatko ovplyvňovalo fyzické a duševné pochody počas trimestrov aj drobné životné témy počas rôznych týždňov. Aby toho nebolo málo, tak dokonca aj to, akú aktívnu mamičku chce zo mňa mať. Cez žily v slabinách bábätka preteká krv. Keď dá nožičky spolu, prietok klesne, matke klesne tlak, je ospalá, malátna a radšej polihuje. Naopak, keď nožičky otvorí, tlak sa zvýši a zvyšuje sa celková aktivita matky. To som si zažila pri prvom synovi, kedy som behala po Tatrách, cvičila aikido (opatrne), bicyklovala. Náš prvorodený miluje šport a hýbať sa. Pri Maroškovi to bolo presne opačne. Toto tehotenstvo som viac oddychovala, čítala a užívala si tzv. posvätnú nedotknuteľnosť tehotnej. A taký presne ten náš druhorodený je. S tretím to bolo tak ako pri prvom.
FOTO: www.helenakurus.sk Helenka Kurusová a tiež Tomáš Benčík www.tomasbencik.com sú autori väčšiny fotografií na našom webe, ktoré svojou prirodzenosťou zapadajú do celého konceptu našej životnej filozofie.
FOTO: www.helenakurus.sk
„Dieťatko ovplyvňuje konanie matky. Cez žily v slabinách bábätka preteká krv. Keď dá nožičky spolu, prietok klesne, matke klesne tlak, je ospalá, malátna a radšej polihuje. Naopak, keď nožičky otvorí, tlak sa zvýši a zvyšuje sa celková aktivita matky.“
Vychováva nás a my jeho
Teraz sa vrátim k úvodu a tomu, že dieťa vychovávame od počatia. Vychovávame v zmysle, že mu ideme príkladom. Znie to možno zväzujúco, byť zodpovedný za vedenie dieťaťa už od počatia. No ak sa vždy usilujeme byť dobrým a pre svet prínosným človekom, sme aj bez orientovania sa v týždňoch či mesiacoch tehotenstva, tým najlepším vzorom pre naše dieťa. Dobré je starať sa nie len o stravu, ale aj o psychohygienu. Pred problémami neutekať. Buď ich prijať a netváriť sa, že nie sú, alebo ich riešiť. Mne to pomohlo pochopiť viaceré pochody v mojom srdci a tele. Celý internet je zaplavený článkami o chutiach počas tehotenstva, kilách, pálení záhy a podobne. Čítame ich, aby nás upokojili a našli sme pre seba vysvetlenie, čo sa s nami deje. Mne to pomohlo pochopiť, prečo ma odrazu tlačí nevyriešený konflikt, nedotiahnutý projekt alebo moja „hyperkativita“. Moje tehotenstvo bolo úžasnou príležitosťou opäť trochu povyrásť v zrelšiu ženu a mamu. ĎAKUJEM všetkým, ktorí mne a bábätku pomohli posunúť vpred.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Naše vedomé počatie a môj vedomý potrat
Otvorili sme 13tu komnatu – vedome milovanie, ktoré zachránilo naše manželstvo
Intímne o našej ceste k hlbokej intimite
Tajomstvo správneho time manažmentu
