BLOG ROKA 2016 - 3.miesto
  • SME AJ NA FACEBOOKU
  • ODOBERAŤ INFO
  • KONTAKT
LifeResetLifeResetLifeResetLifeReset
  • O nás
    • O nás
    • Galéria
      • Mobilný dom
      • Permakultúra
      • Thajsko a Kambodža
      • Nový Zéland
      • Škandinávia foto
    • MÉDIÁ
      • Médiá o nás
      • My píšeme
    • Odborníci
  • Články
    • Príbeh LifeReset
    • Mobilný dom
    • Permakultúra
    • Škandinávia
    • Thajsko a Kambodža
    • Nový Zéland
    • Najnovšie články
  • Projekty
    • Vzdelávanie LifeStart 2020
    • HomeReset 2018
    • Mobilný dom II 2016
    • Škandinávia 2016
    • Thajsko a Kambodža 2016
    • Mobilný dom 2015
    • Slamený dom 2014
    • Permakultúrna záhrada 2014
    • LIfeReset 2014
    • Nový Zéland 2013
  • Eshop
  • Čo sa chystá
  • Homereset

Moje liečenie po ďalšom potrate, po strate…

    Home LifeReset - náš príbeh Moje liečenie po ďalšom potrate, po strate…
    Ďalejpredošlí
    pexels-photo-266011

    Moje liečenie po ďalšom potrate, po strate…

    Od Zuzana Matúšová Girgošková | LifeReset - náš príbeh, Nezaradené | 0 komentárov | 19 september, 2018 | 0

    Mám sedem detí a ôsme na ceste. Ako to? Veď viete o troch. Presne toľko ich totiž odišlo… Každé s hlbokým posolstvom a posilnením pre nás všetkých. No po ich odchode bolo vždy prázdno a ticho. Po článku Naše vedomé počatie a môj vedomý potrat, som dostala veľa reakcií od žien, ktoré si tým prešli. Najhoršie na tom je to ticho. Keď nikto nič nehovorí… Nepriznané deti sú čiernym tieňom nad rodinou. Hovoriť o nich je ale liečivé. Preto Vám píšem i tento článok. Vám všetkým. Aby možno nastalo porozumenie a súcit tých, ktorí to zažili, i tých, ktorí si to nevedia predstaviť.

    Zatajený smútok

    Štyri roky. Štyri roky mi trvalo, kým som prvýkrát prehovorila s mojou najbližšou osobou, s mojím mužom, o prvom potrate nášho dieťaťa. Stal sa pár mesiacov predtým, ako sme počali nášho prvorodeného Jakuba. Dušička spontánne odišla. Vtedy ešte ako mladučká, neskúsená som netušila, čo sa deje. A plne som si to uvedomila až o niekoľko mesiacov. Odvtedy som sa trápila výčitkami. Mohla som tomu zabrániť… (?). Aká som to matka, keď som to nevedela? Bolo to dievčatko? Chlapec? Po štyroch rokoch som mužovi povedala, že sa preto veľmi trápim. Uľavilo sa mi, no vyliečená zo smútku s výčitkami som nebola. Pred počatím Mateja sa udiali ďalšie dve straty (jedna z nich je tá z článku). Vtedy sa mi všetko opäť oživilo. Mnoho otázok a potreba ísť s tým von. Už som to nedokázala ďalej dusiť.

    Čomu uveriť?

    V tom zmätku, v ktorom som kedysi žila, existovala nespravodlivosť, obete a víťazi, chaos, náhody. V tom zmätku nedávalo nič zmysel a prehlbovalo to nedôveru a frustráciu. Naša rodinná kríza spred piatich rokov nám však nakopla cestu poznania, ktorá nám naopak ukázala dokonalosť života, rovnováhu a zmysel v každom momente žitia. Znie to pateticky, ale je to tak. Budem sa opakovať, no verím tomu, že deti si vyberajú svojich rodičov, spôsob príchodu na svet a svoju cestu životom. Zmysel je v tom, nabrať čo najviac skúseností a najviac sa v živote naučiť. Keď sa obhliadnem za všetkým, čo som doteraz v mojom krátkom živote zažila, tak si uvedomujem, koľko posilnenia a posunov mi všetko dalo. Všetko, dobré aj zlé. Preto i odchod duše spod srdca matky má svoj hlboký význam. Bolestivé je práve odsunúť to nabok, nevenovať tomu pozornosť alebo ticho trpieť.

    Prítomnosť duše aj po jej odchode

    Systém rodinných konštelácií podľa Berta Hellingera veľakrát ukázal, že tieto detičky v rodine zostávajú. Že v rodine majú svoje miesto, i keď nikdy nezaplakali. Bert Hellinger je nemecký psychoterapeut, inak hlboko veriaci človek, ktorí počas svojej praxe zaznamenal podobné traumy u svojich pacientoch, ktoré sa viazali na vojnové časy i napriek tomu, že klienti vojnu už nezažili a dokonca ani ich rodičia. Pri jeho skúmaní prišiel na to, že traumatizujúci zážitok prežitý až šesť generácií dozadu môže ovplyvniť konanie človeka. Preto sa stáva, že niekedy pociťujeme strach, ktorý sa logicky nedá nijako vysvetliť. Jeho terapeutický prístup k liečeniu týchto „zdedených tráum“ je založený na liečení prostredníctvom rodinných konštelácií (vygoogli viac). V týchto konšteláciách sa zadá problém klienta. Spolu so skupinou sa to rieši vybraním rodinných zástupcov spomedzi účastníkov skupiny a ich rozložením v priestore. Často cudzí ľudia hovoria o zážitkoch a pocitoch, ktoré nikdy nemohli zažiť oni, ale z histórie rodiny sa potvrdí, že sa udalosti stali. V týchto rodinných konšteláciách sa nie raz ukázalo, že v rodine boli nejaké potraty a aký veľký vplyv to malo na celú rodinu, i keď často o tom súrodenci vôbec netušili.

    pexels-photo-266011

    Stratami som si prechádzala aj v terapii. Veľmi mi pre ukončenie smútku pomohla táto myšlienka: Buď vďačná za to, že si dušičke dala aj túto možnosť. Prísť aspoň na pár týždňov. Vyskúšať si život pod srdcom matky. Aj sama duša je vďačná. Vďačnosť je cesta, ako neprepadnúť emóciám zúfalstva, viny, výčitky, ale naopak súcitu, dôvery a váženia si maličkostí. 

    Otvoriť sa smútku

    Túto teóriu mi potvrdil aj náš učiteľ etikoterapie Vladimír Červenák, ktorý nás s Jančim vedie v škole etikoterapie. Hovoril nám o tom, aké liečivé je dieťatká, i tie, ktoré medicína označuje len za embryá, priznať. Aj tie moje odídené dieťatká mali len pár týždňov, preto spontánne odišli, bez nutnosti hospitalizácie. Napriek tomu, som ich vždy, aj tie len dvoj týždňové, vnímala ako deti. „Sú súčasťou vašej rodiny. Svoj smútok môžeš vyliečiť tým, že im aj sebe odpustíš a zahrnieš ich do vašej rodiny. Sprav si rituál. Kúp malého anjelika za každú dušu a pridaj ho k rodinným fotografiám tvojich detí. Urob si hoponopono, havajskú techniku odpustenia.“ Keď som s ním o tom rozprávala, ani som netušila, koľko smútku vo mne stále je. Slzy mi tiekli potokom, a to som si myslela, že straty mám už dávno vyriešené. Podvedomie, moja duša mi ukázali, že to tak nie je. O tom som sa len snažila presvedčiť samu seba. Nič nie je náhoda. Ani to, že posledná strata sa udiala pred príchodom Mateja. Stále ma to vracalo k téme. Stále mi to pripomínalo moje neukončenie, ktoré som zamietla pod koberec. Kto by sa tomu chcel venovať. Veď to bolí.

    Rituál s mojimi anjelmi

    Bolí, ale môže prebolieť a zahojiť sa. A to je ten rozdiel. Byť s tým v nekonečnom smútku alebo dosiahnuť pokoj, vďačnosť a dôveru, že všetko sa deje, ako má, a že všetko má svoj význam. Trvalo ešte niekoľko týždňov, kým som sa rozhodla túto pandorinu skrinku otvoriť a nechať emóciám voľný priebeh. Vybrala som sa do mesta kúpiť štyroch malých anjelov. Čuduj sa svetu. Napriek vintage štýlu, ktorý je anjelikový a srdiečkový, som nemohla v celom meste nájsť malých anjelov. Rozum sa mi zastavoval. Jediných som našla v obchode so vzácnymi kameňmi. Mali ich presne len štyroch. Roztržitá som predavačke povedala, že ich beriem a ona sa ma pýtala, či chcem aj popis ku kamienkom. Ich charakteristiku. Viac-menej som to chcela mať čím skôr za sebou, preto som pomerne ľahostajne prikývla a vzala štyri papierové vrecúška s anjelmi. Doma opäť čakali na vhodný moment. O niekoľko dní nastal. Všetci odišli z domu a mne už pri myšlienke, že sa idem venovať svojim anjelom, stískalo srdce. Keď som nabrala odvahu, začali sa diať neuveriteľné veci.

    img_20180919_125821mm

    Na ceste je naše štvrté dieťatko. Obrázok vznikol v 16 týždni. Veľmi konkrétnu podobu človiečika sme zachytili už i v 11 týždni. Len ťažko sa mi dá uveriť, že ide o zhluk buniek, embryo a nič viac, keď príroda je tak dokonalá, že dokáže z dvoch buniek zázračnou rýchlosťou rozvinúť nový, dokonalý život. Naozaj nedokážem uveriť tomu, že je to zároveň len o bunkách a nie aj o osobnosti, duši malého človiečika, ktorý vie čo sa deje, i keď jeho nervový systém nie je dokonalý. Viac v článku Moje vedomé tehotenstvo alebo výchova už v brušku. 

    Každý anjel mal posolstvo

    Najprv som vytiahla prvého anjelika a s ním mi vypadol i malý papierik s charakteristikou kameňa. Zo zvedavosti som si ho začala čítať. Ruky sa mi roztriasli a oči zaliali slzy. Tie riadky boli o mne. O ňom. O tej konkrétnej situácii, ktorú som v čase straty zažívala. Každý riadok bol ako návrat o deväť rokov dozadu. Úprimne, padla mi sánka a ja som sa ľútostivo rozplakala. Táto moja najbolestivejšia strata bola späť. Živá a konkrétna. Žiaden imaginárny rituál. Trvalo mi chvíľu, kým som sa upokojila a predýchala túto „náhodu“. Nahlas som si hovorila: „Milujem ťa, ospravedlňujem sa ti, prosím, odpusť mi, ja ti odpúšťam a odpúšťam i sebe. Ďakujem ti za všetko.“ Každé, každučké slovo bolo precítené. Chvíľu mi trvalo, kým som sa odvážila z neprehľadného papierového vrecúška vybrať ďalšieho anjela. Už s väčším záujmom som do rúk vzala i papierik s popisom. Opäť regres do obdobia v Thajsku. Popis úplne sedel. Emócie so mnou veľmi hrali. Nemohla som si to vsugerovať. Popis bol iný a výstižný pre moju stratu tam. Nasledoval opäť plač, teraz už tichý, s pokorou a po ňom slová: „Milujem ťa, ospravedlňujem sa ti, prosím, odpusť mi, odpúšťam ti, odpúšťam si a ďakujem.“

     

    Odpusť, pusť to…

    Keby som to nezažila, asi by som tomu sama neuverila. Toľko „náhod“… Tretí anjel mal v popise okrem iného napísané, že podporuje „snovosť“. To boli tie moje neuveriteľne silné sny, o ktorých som písala v článku Naše vedomé tehotenstvo a môj vedomý potrat! Tých snov boli desiatky. V jednom z nich som sa ocitla s menom a miestom, ktoré som si ráno googlila. Obrázky, ktoré google vyhodil, boli totožné s priestorom, v ktorom som sa ocitla v sne. A v tých snoch toho bolo ďaleko viac. Môj posledný februárový anjelik mal pre mňa posolstvo, ktorému ešte tak úplne nerozumiem, no viem, že časom porozumiem. Posledné slová odzneli v úplnom tichu: „Milujem ťa, i keď som ťa nevidela. Ospravedlňujem sa, nie prepáč mi to alebo nehnevaj sa, lebo vtedy kážeme druhému, čo má robiť. Odpusť mi, prosím, už to pusť, nedrž. Odpúšťam ti, nehnevám sa, necítim krivdu… Odpúšťam si, neobviňujem sa, som za to všetko vďačná.“ Predstavila som si moju babku, ktorá je už na druhej strane a odovzdala jej moje detičky s prosbou, aby sa o ne postarala. Mojím vnútrom sa rozprestrel silný pocit lásky. Taký, aký zažívame, keď sa vám dieťa hodí okolo krku alebo vás váš drahý požiada o ruku. Nezvyčajný bol v tom, že ho nesprevádzalo šťastie a vzrušenie, ale pokoj. Absolútny pokoj… Ako na hladine mora pri zapadajúcom slnku.

    Aby sme boli na Vianoce všetci spolu

    Keď som sa s touto skúsenosťou a technikou podelila so ženami v jednej skupine na sociálnej sieti, veľa žien zareagovalo. Jedna z nich mi napísala: „Moja mama každé Vianoce vytiahla okrem Betlehema aj troch malých anjelov. Postavila ich k našej rodinnej fotke a povedala: Aby sme boli všetci spolu.“

    img_20180919_125106mm

    Tento článok je o mojom presvedčení, nespája sa s náboženstvom. Anjeli sú symbolom, zhmotnením spomienky na osobu. Každý máme svoj spôsob, ako sa s bolestivými situáciami vyrovnať. Každý z nich je dobrý, ak pomôže a neposunie bolesť ešte viac do úzadia. Držím palce každej rodine, aby sa so stratou vedela vyrovnať a našla vo svojom okolí podporu a pochopenie.

    Spísali sme dve knihy a natočili dokumentárny film, aby si viacerí ľudia mohli vytvoriť Zdravý a útulný domov s minimálnym rozpočtom a Krásnu, jedlú záhradu, v ktorej sa nenadriete. Klik na www.homereset.sk/e-shop

    obalka_zahradamm2x

    obalka_byvanie-mm2x

    SÚVISIACE ČLÁNKY:

    Naše vedomé počatie a môj vedomý potrat

    Moje vedomé tehotenstvo alebo výchova už v brušku

    Náš najkrajší darček? Pôrod doma

    Rozviesť sa alebo zostať spolu?

     

    Zdieľaj tento článok:

    • Click to share on Facebook (Opens in new window)
    • Click to share on Twitter (Opens in new window)
    • Click to share on Google+ (Opens in new window)
    • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    Komentáre

    komentárov

    No tags.

    Zuzana Matúšová Girgošková

    Viac článkov od Zuzana Matúšová Girgošková

    Možno vás bude zaujímať

    • t1z_9291

      Najlepší herbicíd prírodného záhradkára je trpezlivosť

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Alebo ako s prírodou spolupracovať a neriešiť burinu V záhrade nám rastie pýr lepšie ako reďkovky, mrkvy sú stočené a malé, skočky zamoria celé kaleráby a zo špenátu tento rok nič. Sú plné vošiek. Pozrime sa na najčastejšie problémy záhradkárov.Čítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • boys-3396713_1920

      Založili sme školu LifeStart pre dobrý štart detí do života

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Dobrý štart do života je kľúčom ku šťastiu… Dobrý štart zaručí, že život nebude musieť prejsť reštartom. Lifestart Nie je jedno, ako sa dieťa narodí. Prvý nádych a prvé hodiny ho ovplyvňujú veľkú časť života. NieČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_8278-kopia-kopia-2

      Vyrobte si ekologický vianočný stromček

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      My sme Les, tak znel svlogan minuloročných Vianoc, ktorý presadzoval upustiť od živých vianočných stromčekov, ktoré každoročne skončia na pár týždňov v našich príbytkoch, do kým ich presunieme na smetisko. Zároveň sú neustále diskusie k tým umelým.Čítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • xtbp3101

      Chcete rozbehnúť svoj projekt? Príbeh o tom, ako začať

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Na začiatku nášho blogu lifereset bolo zúfalstvo. Áno, čítame dobre – zúfalstvo. Veľmi som chcela našu rodinu zachrániť pred možným rozpadom. A to až tak veľmi, že som zapla všetky motory a uverila tomu, že prekážky neexistujú.Čítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_9508

      Permakultúra nie sú vyvýšené záhony! Ale srdce na správnom mieste

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Rada nahliadam do záhrad našich známych, priateľov, rodiny. Reakcie sú niekedy roztržité… „Ale vieš, my nemáme permakultúru v záhrade. Nemáme vyvýšené záhony, iba klasické hriadky,“ počula som teraz pred nedávnom. Aké oslobodzujúce je počuť, že nieČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_9401mm

      Záchrana prírody? Začnime od seba týmito maličkosťami!

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Na internete nájdete množstvo článkov o tom, ako sa vysušuje krajina, o tom, že v pitnej vode sa nachádzajú kúsočky plastu, o tom, že hynú včely, o tom, že dochádza k otepleniu, na ktoré už aj dnes umierajú hlavne staríČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • t1z_9570mm

      Ako vytiahnuť deti von od tabletov

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Naše deti mali tento rok svoj vrcholný zážitok, keď chytali chrústov pri západe slnka a hádzali ich sliepkam. Boli nadšené, s iskierkami v očiach! Aj vy ste to robili? Pamätáme si na to bezstarostné detstvo vonku v záhrade, naČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    • hkp-087-lifer01

      Farby, ktoré si obliekame či v nich bývame, ovplyvňujú naše zdravie

      Od Zuzana Matúšová Girgošková | 0 komentárov

      Každá farba na vedomej aj povedomej úrovni vplýva na našu náladu a dokonca hormonálny systém. Ten zase ovplyvňuje správne fungovanie nášho tela. Čo sa deje, ak seba alebo dieťa obliekame do čierno-sivo-bielej od hlavy po pätyČítaj viac

      Zdieľaj tento článok:

      • Click to share on Facebook (Opens in new window)
      • Click to share on Twitter (Opens in new window)
      • Click to share on Google+ (Opens in new window)
      • Click to email this to a friend (Opens in new window)

    Ďalejpredošlí
    Copyright 2016 LIFERESET | BLOG ROKA 2014 a 2015 | Design by EXWEB
    • O nás
      • O nás
      • Galéria
        • Mobilný dom
        • Permakultúra
        • Thajsko a Kambodža
        • Nový Zéland
        • Škandinávia foto
      • MÉDIÁ
        • Médiá o nás
        • My píšeme
      • Odborníci
    • Články
      • Príbeh LifeReset
      • Mobilný dom
      • Permakultúra
      • Škandinávia
      • Thajsko a Kambodža
      • Nový Zéland
      • Najnovšie články
    • Projekty
      • Vzdelávanie LifeStart 2020
      • HomeReset 2018
      • Mobilný dom II 2016
      • Škandinávia 2016
      • Thajsko a Kambodža 2016
      • Mobilný dom 2015
      • Slamený dom 2014
      • Permakultúrna záhrada 2014
      • LIfeReset 2014
      • Nový Zéland 2013
    • Eshop
    • Čo sa chystá
    • Homereset
    LifeReset
    loading Zrušiť
    Post was not sent - check your email addresses!
    Email check failed, please try again
    Sorry, your blog cannot share posts by email.