Letoooo!!! Skvelé leto! Slnko, voda, smiech detí, kamaráti a jazzové tóny. Aké bolo to vaše? Naše bolo také prázdninové. Dokonca sme mali z toho aj výčitky. Ale už ich nemáme. Všetci naši známi totiž tvrdili, že leto „preflákali“, alebo inak – od roboty sa nepretrhli. Prečo? Veď bolo také teplo, že človek nemal na výber a utiekal sa k vode. Otázka je ešte k akej vode. My sme si leto užili na rieke a bola to najlepšia rodinná dovolenka akú si pamätám! Tvorcovia filmu S tebou mě baví svět, by na základe tej našej dovolenky, mohli natočiť letnú verziu. Pozývam vás prečítať si veselý, šťavnatý a na začiatku jesene ešte letný príbeh o resetovaní, nie na Novom Zélande, ale doma. Aj tak še da!
Keď už deti nevládali odšliapať si k autobusovej zastávke dva kilometre po celom dni na vode… začuli sme hlučné – brrrr, stoj! A už aj boli na skákané v koči!
Letná dovolenka bez mora
Odvšadiaľ sme počúvali, ako ľudia plánujú dovolenky. Tu Grécko, tu Chorvátsko, Egypt, Bulharsko…taký apartmán, hotel, pláž len 100 metrov od penziónu. O raňajky sa netreba starať, máš ich v cene, alebo o nič sa nemusíme starať, máme all inclusive. Hej, aj to je možnosť ako sa po uponáhľanom roku resetnúť, vypnúť a načerpať nové sily. Každý má právo oddychovať po svojom. Po našom to vyzerá takto… Možno aj inšpiratívne pre tých, ktorí nemajú dostatok peňazí na dovolenky v zahraničí, nemajú dostatok času na to, aby cestovali celé dni, alebo jednoducho len nemajú odvahu podnikať s deťmi dobrodružstvá. Lebo tam kde sú, sú aj tie najnezabudnuteľnejšie zážitky a o tom predsa prázdniny pre deti sú (aj dospelých). Mať na čo ešte celé roky s rodinou a kamarátmi spomínať.
Milujem kempy. Je v nich vždy neopakovateľná atmosféra, príjemní ľudia a hlavne sloboda pohybu. Tú ocenia najmä deti, ktoré bez strachu, či niečo rozbijú, niekde si ublížia, sú voľne v prírode a vy ich len z diaľky pozorujete.
Pod hviezdami, pod stanom, na lodi aj na súši
Smer Pieniny – Červený Kláštor! Už po druhý rok. Tento však so stanmi, „spacákmi“v kufri a na palube s dvoma deťmi navyše, ktoré sme už tradične vzali mojej sestre. Už štyri roky sa nám vypláca priama úmera – čím viac detí, tým viac zábavy ( samozrejme rôzneho veku, tie sestrine majú 9 a 11rokov). Tieto prázdniny našu úmeru opäť potvrdili. Do kempu sme dorazili spolu veľmi dobrými kamarátmi, ktorí majú tri vlastné malé deti. „Náhodne“ sme sa tam stretli ešte s ďalšou rodinou. A teda detí bolo viac ako dospelých…Rozložili sme stany, obliekli si plavky a poďho rovno k rieke! Malé deti s rukávkami, veľké s vlastnými silami, pretože plávať v tečúcej vode, nie je to isté ako v stojatej. Medzi prvými pokynmi bolo, aby deti nepresiahli určitú hranicu a prúd nám ich neodniesol, ako Jakubkove crocsy.:-) A to len bola zábava! Jakub sa po prúde naučil plávať. Ja v studenom Dunajci otužovať, pretože táto rieka nemá ani zďaleka teplotu mora. No endorfíny, ktoré sa z tela po osviežení v studenej rieke vyplavia, vám nahradia dávku vášho najobľúbenejšieho pôžitku…jedlom, behom a iných milých aktivít:-).
Keby ste počuli tie príbehy ich hier, výborne by ste sa bavili aj bez ďalšieho programu. Nechať deťom priestor, neorganizovať im všetko, sa oplatí…
Prieskumníci, bojovníci, zálesáci
Na vedľajšom prítoku Dunajca boli urobené priehrady, v ktorých voda siahala nižšej kolien a bola príjemne zohriatá. Tam sa diali tie najzaujímavejšie dobrodružné príhody malých prieskumníkov. „Plavidlo pri kríkoch, rýchlo! Zapnúť motory!“ Moje deväťročné krstniatko vyskakuje z nafukovacieho matracu (ktorý nám do večera musel uschnúť, aby sme mali na čom spať) a tlačí matrac s ďalšími troma deťmi k inému matracu. Míňa 20 mesačného Samka, ktorý sa nechápavo prizerá a neistým krokom capká vo vode. My sedíme na brehu s pivom v ruke a sledujeme túto „akčnú hru“ našich detí. Slnko, voda, smiech detí, kamaráti a úplný ponor do prítomnosti. Tu a teraz, na Dunajci, so skvelými ľuďmi, s kulisou smiechu, s výhľadom na očarujúcu krajinu a vedomím, som tu správne, s mojou rodinou, spolu. Cvak! Vypnuté – mode relax!
Kačičky idú po jednom do rieky, ktorá mala v toto horúce leto veľmi osviežujúcu teplotu. Napriek tomu, sa kúpal každý a ešte aj s akou radosťou!
Život a dovolenka s ľahkosťou
Ľudia s niekedy boja stanovať. Možno preto, že sa obávajú, aby im niečo nechýbalo a nezostali prekvapení. Náš postreh – zbytočne sa nezaťažovať a nekomplikovať si život. Teda večer sme deťom po náročnom dni zahlásili pravidelnú hygienu. „Všetci za mnou k rieke!“ Detičky ako kačičky nasledovali dvoch dospelých a pochodovali do hatí. Najmenšieho Samka, ktorý ešte ani rozprávať poriadne nevie, sme chytili pod pazušky a ponorili po ramená do rieky. Malinký vo vzduchu zatrepotal nožičkami a opäť sme ho namočili. Kým vo filme S tebou mě baví svět Matýsek plakal, Samko (s prihliadnutím na ročné obdobie) sa s jeho povahou pohoďáka len usmieval. Ostatné detičky stáli v kruhu a počúvali inštrukcie – „Umývame sa pod pazuškou, bruško, nôžky…“ Naše kačičky sme obliekli do teplákov a nechali sa voľne hrať až do času, keď už začali padať. „Čas zaliezť do stanu!“ Bez rečí, vymýšľačiek, 5 minút a bolo počuť len spokojné odfukovanie.
Zjednodušte si život a zo sebou si berte skutočne len to najnevyhnutnejšie. So skvelými priateľmi, výbornou náladou a správnymi postojmi, si v každej situácií poradíte. Niekedy priam načriete na dno vašej kreativity:-)!
Nechcite nás za susedov!
Dospelí pokračovali v príjemnej zábave ďalej:-). Čo znamená, že sme boli najhorší susedia v kempe. Kto by to na rodinky povedal?! Večer dlhé debaty do noci a ráno už o pol siedmej naše kačičky vyskakovali postupne zo stanov. All inclusive v kempe -raňajky. Každý schytil žemľu, natrel ju nátierkou a dal ju dieťaťu poruke. Ak sa na nejaké zabudlo, chytro sa samé prihlásilo, lebo na čerstvom vzduchu aj riadnemu výmyselníkovi rýchlo vytrávi. A riady? Mali sme len tri taniere, 6 pohárov, dva nože, nejaký príbor. Rýchlo uvarené, rýchlo upratané:-). Žiadne rozkladacie stoly, hrnce, nadbytočné zariadenie a hlavne žiadne vymýšľanie. Poznáte to, že možnosť výberu robí ľudí nešťastnými! Obed sme vyriešili v reštaurácií a večer sa opekalo. Stačili paličky, nôž a drievko. Brušká napapané, spokojné. A keď sú spokojné deti, sú spokojní aj rodičia. Či naopak? Poviem vám, dovolenka s deťmi, s rodinou, má úplne iné naplnenie. Sú to chvíle, kedy naozaj idete naplno, naplno žijete a prežívate radosť s nimi. Ste obohatení, nie len o to svoje šťastie a spokojnosť z oddychu, či aktívneho, alebo pasívnejšieho, ale ešte aj o to ich.
Žiadne vymýšľanie, žiadne plače…keď ich to zmorilo, schrupli si. Celá dovolenka na Dunajci bola bez plaču a iných stresov!
Vyvrcholenie – dobrodružstvá
A teraz konečne o tých dobrodružstvách s adrenalínom. Všetko čo som doteraz opísala bolo dobrodružstvo za dobrodružstvom – spať v stane, kúpať sa v rieke, môcť sa voľne pohybovať po prírode, odhaľovať jej taje…ale adrenalín vystúpi niekomu, asi až keď bude čítať tieto riadky. Boli sme s deťmi splavovať Dunajec na rafte. S Jančim sme veľkí vodáci a Jakubko bol prvýkrát na člne, keď mal 9 mesiacov, Maroško rok a pol. Malý Samko teda ako 20 mesačný. Všetko sa dá, ak to pripustíte a zbavíte sa strachov. Namiesto toho konštruktívne vyhodnotíte situáciu a zariadite všetko pre bezpečnosť. Najväčší problém je vždy strach rodičov. Nehovoriac o tom, že sa prenáša podvedome na detí. Tie naše teda nič z toho necítili, práve naopak! Užívali sme si exkurz nádhernou krajinou po vode, kde kormidelníkmi je celá posádka a nie len pltiar. Večer sme deti ešte vytiahli na cestu odvahy. Keď sa zotmelo, vybrali sme sa do lesa…pri splne mesiaca, tu a teraz, na kraji lesa s ôsmimi deťmi – reštart ako sa patrí.:-)
Predstavujem vám našu posádku, bez kormidelníkov za objektívom.
Prekonať sa, skočiť aj vzlietnuť
A ako ja? Minulý rok sme na tejto našej legendárnej akcií – splav Dunajca neboli. Pohltili nás povinnosti a boj o „prežitie“, resp. bývanie. Predtým rok bolo príliš zima na plávanie, len sme splavovali. A tak som si povedala, že ak sa celý náš reštart podaril a vo mne je opäť tá nespútaná duša, ktorú nič neťaží k zemi, ani názory iných, ani pravidlá celej spoločnosti a najmä moje vlastné strachy a obavy… musí sa tá duša opäť ukázať v plnej kráse. Tak som sa prekonala. Po rokoch som skočila zo skál do rieky. Odhodlávala som sa k tomu dosť dlho. Pútali ma spomínané strachy. Tie, ktoré vám bránia v rozlete, osobnostnom, fyzickom, materiálnom…Napokon som skočila do priezračnej a studenej vody a nechala sa chvíľu unášať prúdom. Presne tak, ako som to pochopila za posledný rok – nechaj veci plynúť, nesnaž sa ich riadiť. Druhý úlet bol, keď sa chlapi dohadovali, že na východ slnka vyšliapu na vyhliadku Tri koruny. Neuveriteľné, ale vstala som o 4 ráno s nimi. Požičala si od kamarátky lepšie topánky a vydala sa na túru, kým deti spali a kamoška ich všetky strážila- Katka ďakujem!!!Na úpätí nás čakala informačná tabuľa – výstup 1h 50 minút. Hádajte. Stihli sme východ? V turbo tempe sme za hodinu boli hore! Zadychčaní, zo svalovicou v nohách, sme stáli hore, úplne hore a celá krajina pred nami s výhľadom na Tatry. Aká sloboda! Nebáť sa, nenechať sa odradiť a ísť svojou cestou. Neopísateľné pocity…
Nebáť sa je veľká odvaha…
Pointa na záver
Duchovnosť nespočíva v tom, že vieme, čo všetko chceme, ale v tom, čo všetko nepotrebujeme. A vďaka tomu sa aj z obyčajných vecí, dá vykúzliť neobyčajný moment, udalosť i celé nezabudnuteľné prázdniny, a to aj so skromným rozpočtom. Aj opekanie „zdravého“ špekáčika, môže byť hostina. Aj kúpanie sa v rieke zážitkom rovnajúcemu sa moru. Aj spanie v stane, nezabudnuteľným dobrodružstvom a príležitosťou byť konečne veľmi blízko k prírode. Miesto predstavy, ako sa nevyspíme, prechladneme, neprežijeme noc:-). Všetko je to o našom postoji a našich slobodách, či obmedzeniach. Rovnako ako dobrovoľníčenie s malinkými deťmi, precestovanie 7 tisíc kilometrov skrz ostrovy Nového Zélandu, život s rodinami a na rôznych miestach s rôznym štandardom. Všetko je to v prvom rade v našej hlave. Čo všetko, aké obavy, predstavy a zlyhania ju pútajú, tak silno, že sa neodhodláte možno ani nikdy, vykročiť vpred slobode a rozlete všetkých možností, ktoré nám svet dáva. A pritom je ich tak veľa a ich chute sú tak rôzne. Tak čo? Aspoň trošku inšpirácia pre slobodné jesenné prázdniny?:-)
Text a foto: Zuzana MatGir
Súvisiace články:
Náš tip na to, ako nájsť vnútorný pokoj
Zhlboka sa nadýchnite, takto chutí sloboda
