LifeReset! Dá sa ešte hovoriť o reštarte? Je ešte potrebný reštart? Kto na to lepšie odpovie ako my:). Dielo je dokonané a naša rodinka sa reštartla a hodnotím to, ako správnym smerom. Už nie je potrebné sa nakopávať, len zotrvať. Za posledný rok ste mohli sledovať množstvo zmien v našom fyzickom svete, ktoré sme absolvovali. No nič sa nedeje len na povrchu, bez toho, aby sa nemenilo aj vo vnútri. Ako vyzerá prerod človeka od koreňa až po kvet? Opisom v riadkoch na veľmi dlhý článok, preto som to do Vianoc rozdelila na seriál, hádam zaujme.:-)
Poďme rásť!
Nedá sa to inak ako chronologicky. Jednotlivé etapy a postupy krásne na seba nadväzujú. Každá bola sprevádzaná nejakou nie veľmi príjemnou skúsenosťou, zážitkom, pretože ako píšem neustále dookola, človek rastie s výzvami, ktoré nie sú vždy láskavé, ale často „fackavé“. Keď už nejakú novú vetrím, nahlas si poviem, výzva prímam ťa, výzva zvládnem ťa. Veď každému je naložené len toľko, koľko zvládne. 🙂
FOTO: www.helenakurus.sk. Ako vyzerá prerod človeka od koreňa až po kvet?
Preskúšanie skromnosti
Začiatkom roka sme bojovali o domov, o strechu nad hlavou. Neviem, kto na čo veríte, ja poviem, že Pán Boh si nás pripravoval, aby sme náš slobodný domov naozaj vážili. Vyšlo mu to! Práve preto, že sme bývali v staršom dome s menším priestorom ako teraz, nebol prechod do mobilného domu žiadnym šokom, ale skôr vyslobodením. Aj keď sa ma ľudia dookola pýtajú, či nám to stačí, že to musí mať veľa nevýhod, neklamem, naozaj neklamem, keď poviem, že sa nám býva fantasticky a nič nám teraz nechýba. Cítiť to na našej rodinnej pohode, ktorá je momentálne harmonicky vyvážená. Medzi obdobie od predaja nášho rodinného domu po mobilný dom vnímam ako skúšku vytrvalosti, trpezlivosti no hlavne skromnosti a veľkej dávky pokory, ktorú sme takto vo veľkom obstáli na Novom Zélande počas dobrovoľníčenia. No naučili sme sa aj niečo nové…
Po uvoľnení hľadanie, sebauvedomenie
Keď sme sa na jar presťahovali, došlo na nás veľké uvoľnenie. Vyriešili sme existenčnú otázku. Odrazu sme si uvedomili, že naša energia bola investovaná do bývania a na iné už nevyšlo. Vyplávali na povrch nové existenčné otázky. Kto sme? A to naštartovalo intenzívny proces sebauvedomovania. Počuli ste to už niekedy? Zamysleli ste sa už nad slovom sebauvedomenie? Na to, aby sa človek mohol uvedomiť, seba ako svoju podstatu, potrebuje najprv zistiť, kto vlastne je. Nie, čo si o ňom iní myslia či hovoria, alebo čo si on o sebe myslí, ale ozaj, kto je. Začalo to poznávaním rolí. Kto je muž a kto je žena. Môžem hovoriť len za seba, ale zistiť, kto je žena, čo je jej úloha, aká veľká žena je vo mne, bolo otvorenie, v dnešnej dobe, trinástej komnaty.
FOTO: www.helenakurus.sk. Na nikoho nečaká, všetci sú doma, keď príde zo škôlky domov. Domov do pohody.
Natvrdo zostať doma
Ako kariérne založenej ženy je to, kde sa postupným vývojom od začatia môjho materstva, teraz nachádzam až neuveriteľné. Zároveň cítim, že správne. Žena má byť tá, ktorá je doma, vytvára domov, pohodu, lásku a prostredie harmónie. Hm…Silná káva. Nesúhlasila som. Až som sa ocitla po rodičovskej dovolenke dobrovoľne nezamestná. Život ma donútil, prijať to. Pre mňa bolo rozhodnutie zostať doma a okrem pár prednášok, či článkov, nepracovať, veľkou obetou. No musela som si to zažiť, aby som pochopila, že naozaj je moje miesto tu. Doma.
Mama v pohybe, mama v pokoji
Pochopila som, že deti aj muž chcú mať doma ženu a matku, ktorá tu vždy bude pre nich, bude na nich čakať. Nie ženu, ktorá vystresovaná po 8 hodinách v práci a 1 hodine v aute, nevie čo skôr, či prať, variť, či deti pohladiť. Takto to poznám z môjho detstva. Chcem, aby to takto poznali aj moje deti? Na druhej strane, dnešná doba to inak neumožňuje, povedia si čitateľky, ktoré možno pocítia závisť alebo odpor pri týchto riadkoch. Nebojte, nič nie je zadarmo. Ostala som doma vďaka nášmu reštartu. Znížili sme si výdavky. Znížili sme si mieru komfortu. Bývame v malom dome s menšími výdavkami a menšou hypotékou. To je tá, pre niekoho obrovská, daň. Život nás dokopal uskromniť sa a odmenil nás rodinným usporiadaním, aké by som dnes už nevymenila za nič.
Čo bolo na tom nenastúpiť do zamestnania najhoršie? Odsudzovanie okolia- ty nerobíš? Nie, robím niečo podstatnejšie, starám sa o rodinu. Je to málo?
A čo muž, pôjde na lov?
Úloha muža je naozaj vychádzať von, do prostredia konkurencie, „nebezpečia“ a vracal sa domov, do prostredia pokoja a uvoľnenia, čo je už môj biznis:-). On má vytvárať bezpečie a zarábať peniaze, teda vytvárať hmotu, kým žena je strovená na vytváranie imaginárnych vecí. Niekde som čítala, že zdrojom tvorivosti, kreativity a ženských emócií je maternica, preto majú tieto danosti práve ženy. Môj muž sa úlohy muža zhosti. Tiež to nebolo len tak, ale prijal to, že on bude živiteľ a keď sa postarám o tú harmóniu, tak on si teda berie na starosť fungovanie rodiny v realite. Veď muži ďaleko lepšie stoja nohami na zemi, ako ženy. Mne povedal: „ Vieš čo, ty si bola vždy taká uletená a teraz vidím, že je to správne. Tak si lietaj. Ja ťa potiahnem dole, keď bude nutné.“ Pekné, však.
FOTO: www.helenakurus.sk. Vraj žena nemá myslieť, ale cítiť. Na myslenie, logiku, racionalitu je tu muž, ale na intuíciu a šiesty zmysel je tu len žena. Má sa rozhodovať na základe toho, ako to cíti. Hm…
Intuícia a novodobé ženy
Čo je pre ženu príznačné? Intuícia. Myslela som si, že ju nemám. Teda isto nie takú ako iné ženy, ktoré vycítia ešte aj svokru za dverami. Nechcem sa vyhovárať, ale je to fenomén tejto doby. Ženy sa snažia konkurovať mužom a aj tým si ju zabíjajú. Ako povedal kňaz Marian Kuffa, nejde o to súperiť s mužmi, kto je silnejší, kto viac zarobí, kto viac dosiahne. To je typické mužské súperenie. Ženy to majú inak. Majú byť silné, ale silné ženy a nie silný muži v ženskom tele. Kuffa hovoril príklad o tom, že aj ženy môžu byť pokojne policajtkami. „Ale keď sa policajti rozhodnú surovo zakročiť na bezbranného, majú byť dosť silné ženy, aby to zastavili a riadili sa tým, čo majú práve ženy – emóciami, súcitom, pokorou, empatiou.
Som silná ŽENA
Povedala som si, budem silnou, veď vždy som bola veľmi emancipovanou a silnou osobou, no teraz budem silnou Ženou. Láskavou, empatickou, pokornou. ( K tej pokore, by som vedela veľa strastiplného písať:-).) Intuícia je cesta. Zamerala som sa na ňu. Začala som počúvať kamarátky, ktoré ju majú výraznú a hovorili – vieš čo, mne to tak hovorí, že mám urobiť to a to. Alebo mne bolo povedané niekde z hora, že sa mám rozhodnúť pre… Dva mesiace som len pozorovala ten vnútorný hlas. Riadila sa ním a na skúšku aj neriadila. A potom to prišlo! JA JU MÁM! Nasledoval tvrdý tréning intuície, kým som ten vnútorný hlas jednoznačne začala počúvať a nepochybovať o ňom. Je to pre mňa taký malý zázrak, ženský zázrak.:-)
Pokojná myseľ, spokojná duša
Ako počuť intuíciu? Prioritne ju započujete, keď sa stíšite. A s tým súvisí aj v úvode spomenuté sebauvedomenie. Ako prísť na to, kto vo svojej podstate som? To boli hlavolamy, ktorými sme si prešli. Najintenzívnejšie to bolo na začiatku jesene. Potrebovali sme sa utíšiť. Vyprázdniť si hlavy. Meditáciou. Nerada by som však vytvárala nejakú predstavu nás v tureckom sede a opakovaním „Om“. Takto presne to nie je. Je to skôr také zastavenie sa, taký čas pre nás, v ktorom nič neriešime, nad ničím nepremýšľame, len sme tu a teraz. Ja meditujem napríklad modlitbou. Je mi kultúrne bližšia a viem ju precítiť. Na meditácií je možno práve to, to podstatné. Prestať myslieť, len cítiť. Počas týchto meditácii sa dejú vo mne a po skončení v mojom svete, zaujímavé veci.
Odpustiť a odprosiť
Čistenie hlavy sa samozrejme odzrkadľuje aj do reality. V tomto predvianočnom období som sa zamerala na vzťahy. Postupnými technikami sa snažím odpúšťať, prosiť o odpustenie, čo prirodzene rozpúšťa hnev a krivdy. Po dlhodobej mravenčej práci na sebe, dnes už viem kývnuť rukou s pochopením – veď neublížila som aj ja niekedy? A dejú sa mi vďaka tomuto nastaveniu, postoju zázračné veci. Napríklad, do cesty sa mi jeden za druhým dostali aj po rokoch z ničoho nič, ľudia, s ktorými som si potrebovala vypovedať staré krivdy a zranenia. A je mi lepšie, ľahšie, krajšie. Teším na Vianoce.
FOTO: ZMG. Zima je vraj ideálnym obdobím na meditáciu, ponorenia sa do seba a čistenie vzťahov. Krajina je tichá, fádna, nerušivá, odkrytá, sneh je čistý a nekonečný. Od kedy to viem, mám podstatne radšej zimu.
Nechaj veci plynúť
V závere roka to pre nás bola a stále je skúška dôvery v život. Som typ človeka, ktorý má rad veci naplánované a pod „kontrolou“. Tak ma život dostatočne plieskal, kým som nepochopila, že sa nemám starať o zajtrajšok, lebo on sa postará sám o seba. Aby sme to správne pochopili, tak vložiť svoj život s dôverou tomu, čo ho čaká. Nesnažiť sa za každú cenu prispôsobovať si ho podľa seba. Potom si odopierame, to čo je pre nás prichystané z hora. A práve to, je to najlepšie pre nás, aby sme zažili a prekonali. Aj to dobré, aj to menej príjemné. Nechať veci plynúť a veriť, že tak ako to ide je to najlepšie pre mňa.
Nebránim sa životu
Robím rozhodnutia, vidím ciele, ale nesilím a nebojujem s veternými mlynmi. To spôsobilo, že sme sa uvoľnili, nechali unášať. Div sa svetu. Odvtedy nastali ďalšie zázraky. Kým som riešila prácu a robila si starosti, nič neprichádzalo. Keď som pochopila moju úlohu, pomaly mi začali chodiť ponuky, ktoré zvládam popri rodine spracovať. Všetko na seba krásne nadväzuje, a ak som si na začiatku roka dávala otázky, čo s nami bude, odpovede mi postupne prichádzajú samé. Nesnažím sa ich nájsť, nesnažím sa ich riešiť, len som. Mám predstavu o svojom živote, mám jasno v prioritách a hodnotách a podľa toho mi príležitosti, priatelia, zážitky…chodia samé. Aj je to veľmi odľahčujúce v dnešnej veľmi vážnej dobe, brať život s dôverou a ľahkosťou. To je asi najväčší benefit nášho úspešného reštartu. Žijeme s ľahkosťou a radosťou z každého nového dňa.
FOTO: ZMG.
FOTO: www.helenakurus.sk a ZMG
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Môj tip na to, ako nájsť vnútorný pokoj
Ako efektívne využiť 45m2 pre rodinu
Zhlboka sa nadýchnite, takto chutí sloboda
