Erika Galanská, matka piatich detí. Má vyštudovanú Prírodovedeckú fakultu UK Bratislava a absolvovala štúdium waldorfskej pedagogiky. Je autorkou publikácie Čarovná záhrada, ktorú deti milujú. Založila Lesný klub Pramienok, ktorý uplatňuje princípy lesnej, prírodnej škôlky pre deti. Výchove a vzdelávaniu detí sa venuje viac ako dvadsať rokov. Za ten čas navrhla a pomohla zrealizovať štrnásť školských a komunitných záhrad ako prirodzený priestor na hranie a spoznávanie pre deti. Erikin hlavný životný cieľ je venovať sa osvete detí a rodičov vo vzťahu k prírode, pretože novodobou potrebou detí je potreba prírody.
Pri vytváraní priestoru na hranie „pre moje deti v sade“ som natrafila na tvoju publikáciu Čarovná záhada, ktorú deti milujú. Základná myšlienka tejto knihy je, že deti nemajú dostatok kontaktu s prírodou a vzniká novodobá potreba prírody. Prečo je to tak?
Život prepojený s prírodou bol odjakživa potrebou každého človeka. Deti sa dostávali ku komunite, prírode a tradíciám spolu s materským mliekom, ako výbavou do života. Žijeme však v novej dobre, kde sú nové trendy a výzvy, a tým prirodzene vznikajú nové potreby. Tých potrieb je viac, nie je to len potreba prírody, no profesionálne sa venujem práve jej. Keď si porovnáme, ako sme žili my, naši rodičia a naše deti, tak si naplno uvedomujeme, že tie svety a životy sú teraz odlišné. Deti žijú viac vo virtuálnom svete, a práve preto je potreba prírody silnejšia. Sú technickejšie zamerané, výborne ovládajú počítače, no práve cez počítače, elektroniku a vo vnútri uzavretých priestorov si vzťah k prírode nevybudujú. Strácajú vzťah k prírode a dokonca sa jej štítia. Všimla som si to asi pred pätnástimi rokmi, že deti v našich táboroch sa prírody štítili. Nedokázali behať bosé po lúke. Novodobé deti majú problém vykúpať sa v prírodnom jazere alebo chytiť chrobáka do ruky. Týka sa to najmä mestských detí, ale už čoraz viac aj detí z vidieka.
Aj podľa tvrdení českého výskumníka Jozefa Lelenka, ktorý skúmal detské predstavy o svete, majú deti strach z prírody. Čím si myslíš, že to je spôsobené? Môžu za to rodičia, úzkostlivý prístup alebo prílišná sterilita, v ktorej deti „držíme“?
Deti majú menší kontakt s prírodou. Napríklad ja som sa celé detstvo hrala na tráve, čo je mimoriadne dôležitý kontakt s pôdou a zeleňou, teda prírodou. Ako si spomínala, veľký podiel majú na tom rodičia, lebo chcú mať svoje deti čisté a je pravda, že sa o ne aj dosť boja. Všetko je to spôsobné, ako som už povedala, stratou kontaktu s prírodou. A ten strácajú rodičia aj deti. Kontakt s prírodou je veľmi dôležitý práve v prvých siedmych rokoch života, teda v tom škôlkarskom veku. Preto som založila aj lesnú škôlku – Lesný klub Pramienok. Zbaviť deti strachu z prírody znamená v prvom rade dopriať im dotyk s prírodu, so všetkými živlami – vodou, vzduchom, hlinou a pozorovaním ohňa. Keby ste sledovali škôlkarov, všimli by ste si, že ich najviac baví hrať sa v piesku, s hlinou, kamienkami a vodou. Donekonečna budú fúrikovať, presýpať a niečo stavať. Cesta k prírode je jednoduchá – nechajte deti nasýtiť sa prírody. Aby sme im to umožnili, je dôležité robiť osvetu aj medzi rodičmi, aby chápali tieto potreby a význam prírody v detskom svete. Deti, ktoré takto vyrastajú, sú určite spokojnejšie a na základe toho, je aj vzťah rodičov k prírode lepší. Zároveň je pre nich príroda dôležitá pre ich fyzický stav, ich telo. Do prvých siedmych rokov, do výmeny zubov sa im telo formuje a rastie. Pohyb a dotyk v prírode a s prírodu sú veľmi dôležité. V prírode totiž nie je nič rovné ako podľa pravítka a pritom je to dokonalý priestor, kde sa naučia koordinovať svoje pohyby a správne si vyformujú detské telíčko.
O prírodnej záhrade a jej význame pre deti, ale aj dospelého, bude i náš dokumentárny film, ktorý sme začali natáčať s vyrobilo.sk a chýba nám ešte aspoň tisíc eur, aby sme mohli s pokojom na duši pracovať a vytvoriť kvalitné dielo pre vás. Podporiť nás môžete do 28.1. …už len pár dní. Ďakujeme! Klikni na: STARTLAB: V zdravom dome žijú šťastní ľudia
V knihe Čarovná záhrada, ktorú deti milujú, píšeš, že deti by mali vnímať prírodu všetkými zmyslami. Rôzne povrchy rukami, tiež napríklad pestré kvety zrakom alebo čuchom, mali by ochutnávať plody zo záhrady.
Hovorím tomu celostné poznávanie. Celostne hlavou, rukami, aj srdcom. Srdcom je to o tom, že sa o tom rozprávame a dávame do toho sociálny rozmer. Napríklad deti vychovávame, aby neubližovali prírode, ale, naopak, aby ju chránili. Rukami to ide samo a hlavou je to dôležité pre väčšie deti.
Čo všetko by nemalo v záhrade chýbať, aby bola tým pre deti zaujímavým kúskom prírody?
Nápad vytvárania školských záhrad vznikol, pretože som si uvedomila, že deti trávia veľmi veľa času v škole. Bolo by skvelé, keby mohli mať kontakt s prírodou, práve v tom školskom prostredí. Tam vznikol nápad budovania školských prírodných a jedlých záhrad. Aby si deti mohli budovať vzťah s prírodou a mohli tiež ochutnať jej plody. Užiť si záhradu bezprostredne ako les či lúku, ako skutočnú prírodu. Preto je dôležité v záhrade vytvoriť čo najväčšiu biodiverzitu a pritiahnuť tú prírodu do nej. Vytvoriť rôzne štruktúry – vysadiť stromy, kríky, rastlinky, bylinky, ktoré prilákajú hmyz a vtáky. Jazierko je život. Voda pritiahne množstvo zvierat. Priláka žabky, jašteričky, salamandre. Stačí kôpka kamienkov a máte tam jašteričky. Sú to pre deti mimoriadne zaujímavé zvieratká, kus prírody, ktorú môžu pozorovať a spoznávať v rôznych obdobiach roka a života.
Ktoré divé zvieratá vieme ešte do záhrad takto privolať? Vo vašej knihe spomínate aj vtáky a význam vtáčích búdok.
Áno, nazývam to vtáčí raj. To je miesto, kde sa nahusto nasadia kríky, ktoré majú plody, bobuľoviny ako vtáčí zob, šípky, ktoré sú skvelou skrýšou pre deti. Je fantastické vytvoriť niečo, čo poskytuje viacero možností využitia, v tomto prípade priestor aj pre deti, aj pre vtáčiky. Čo by som detičkám dožičila, je kopa hliny, kamenia a piesku. To milujú najviac. Potrebujú stále niečo stavať budovať, prehadzovať hlinu z jednej strany na druhú. Milujú stavanie domčekov a bunkrov. V škôlke som postavila pre deti domček z konárov, ale skoro vôbec tam nechodia. Pochopila som, že deti majú byť pri stavaní bunkrov. Spolu by ste mali pozbierať konáre z lesa, vrstviť ich na seba, aby sme vytvorili bunker. Deti si jednoducho musia vytvárať svoj svet samy. To isté platí aj pre preliezačky. Čo teda navrhujem do školských záhrad, je vytvárať mobilné preliezačky zo suchého dreva tak, aby boli ľahké a uniesli ich. Takou inšpiráciou sú dve drevené „kozy“ a dosky, ktoré si vedia premiestniť, tam, kde práve sú a kvôli ktorým sa aj spoja a budú ich spolu prenášať. V ich fantázií je priestor, urobiť si z mobilných preliezačiek raz auto, raz vlak, inokedy zasa koňa. Preliezačky, ktoré kúpite, sú hotové, nedajú sa meniť.
V jazierku nám Erika ukázala život. Stačí načrieť s vedierkom na dno a s kúskom šťastia uvidíte malé žubrienky, možno aj žabku, či vodných pavúčikov. Vďaka jej inšpiráciám vznikla u nás doma hravá, zdravá záhrada, ktorú popisujeme v článku 10 tipov ako vytvoriť hravú záhradu.
Prečo je pre tak maličké deti natoľko dôležitý priestor pre kreativitu v ich priestore na hranie?
Deti do 6 rokov si potrebujú rozvíjať voľnú hru. Najmenšie si stavajú kocky a takto spoznávajú priestor. Staršie deti prechádzajú na fantazijnú hru, keď si z čohokoľvek vytvoria čokoľvek. Predškoláci potrebujú priestor na voľnú hru. Silný sociálny rozmer má hranie sa na niečo, určovanie rolí. Hrajú sa na psíkov, na rodinku a podobne, čo je veľmi dôležité. Dokonca si touto voľnou a fantazijnou hrou liečia svoje sociálne role. Podľa výskumov až 70 percent kreativity sa tvorí v predškolskom veku. Je preto veľmi dôležité vytvárať priestor na kreativitu. V našej lesnej škôlke nemáme hotové hračky, ale sadu drievok, kociek, ušité zvieratká a bábiky. To im pre voľnú hru stačí, z polienka si vyrobia, čo potrebujú. Obyčajné polienko je raz mobil, inokedy bábika. Pre dnešný svet je kreativita veľmi dôležitá. Náš nadriadený takmer v každom povolaní chce, aby sme boli kreatívni, aby sme si poradili sami, prišli s riešeniami. Vytváraním priestoru na voľnú hru a fantáziu podporíme deti v kreatívnom myslení. To isté platí aj pre záhrady, aby neboli dané a deti mohli do nich vstupovať. V dnešnej dobe je všetko uhladené a štruktúrované. Presne to deti v skutočnosti nepotrebujú, ale práve naopak, skôr organické prirodzené tvary, prostredie. Taký zdanlivý chaos, ktorý môžu prebádať, sledovať, spoznávať a, najmä, dotvárať.
Čo ak má záhrada práve uhladený dizajn s anglickým trávnikom a okrasnými drevinami. Čo vysadiť, s čím pri vytváraní detského priestoru v záhrade začať?
Začíname stromami, ktoré tvoria kostru záhrady. Sú veľmi podstatné, lebo keby deti mohli stráviť polku detstva na strome, tak to urobia. Ja som v detstve veľa liezla na stromy. Najviac som si moju fantáziu vytvárala práve v korune stromov. Ďalej by sme mali vysadiť kríky, ktoré sme spomínali ako skrýšu pre vtákov aj deti. Nesmieme zabudnúť na to, aby bolo v záhrade dostatok jedlých plodov, bylinky a trvalky. Na prednáškach sa ľudí pýtam, ktoré rastliny sú jedlé. Sú prekvapení, keď im poviem, že lupienky tulipánu. Viete o tom, že burina, s ktorou najviac v trávniku bojujeme, má najväčšie zastúpenie minerálnych látok a vitamínov. Málo kto by povedal, že je to púpava. Anglický trávnik nie je lákadlo pre deti, ktoré si potrebujú zbierať kvietky a pozorovať včielky alebo zbierať lienky. V anglickom trávniku tento život nie je. Pritiahnuť ho preto môžeme aj takzvaným hmyzím hotelom – domčekom pre hmyz. Nesmieme zabúdať na to, že záhrady, záhony máme vytvárať s deťmi, že im máme nechať priestor pre ich kreativitu. Napríklad záhony môžu byť pizzové pre dieťa, ktoré má rado pizzu a môže si v takom záhone vypestovať všetko, čo na tej pizze ľúbi. Alebo môže spolu s vami vytvoriť záhon v tvare motýlika.
Ďakujeme za podporu dokumentárneho filmu o zdravom bývaní, mobilnom dome za 25 tisíc, premyslenej technológii a permakultúrnej záhrade. Klikni na: STARTLAB: V zdravom dome žijú šťastní ľudia
Pozor! Ak ťa zaujíma ako vytvoriť hravú a premyslenú záhradu či dômyselné bývanie s dušou, prídi na náš celodenný seminár u nás doma. Viac info tu:http://lifereset.sk/info/
Text a foto: Zuzana Matúšová Girgošková a www.tomasbencik.com
SÚVISIACE ČLÁNKY:
10 tipov ako vytvoriť hravú záhradu
Jakubkova a Maroškova zazračná záhradka
Záhrada tak trochu, dosť, inak
Psychológia zdravej detskej izby
