Na Vianoce sa všetci akoby viac snažili. Boli na seba milší, ochotnejší a viac nápomocní. O pomoci, dobrovoľnej práci je aj náš projekt LifeReset. Tu na Novom Zélande robíme wwoofing, teda pomáhame farmárom s ich hospodárstvami a oni nás na oplátku prichýlia a uhostia. Nie len, že je to skvelá možnosť ako precestovať hociktorú krajinu, keďže wwoofing je celosvetová sieť, ale aj skvelá príležitosť stretnúť zaujímavých a inšpiratívnych ľudí.
Na farme River Pa pri Wellingtone sme si za jeden stôl sadli ôsmi wwooferi zo Švédska, Nemecka, Veľkej Británie a my zo Slovenska..
Dobrovoľníčka aj hostiteľka dobrovoľníkov
Zaujímavou osobou bola aj naša posledná hostiteľka Donna. Bývala učiteľka sa po tridsiatich rokoch vrátila len pred pár mesiacmi z Austrálie späť domov, na Nový Zéland. Dôchodok si chce užiť v pokoji na odľahlej farme pri mori. No darmo, ak raz celý svoj život obetujete práci, ktorú milujete, ťažké je vyložiť si nohy a urobiť za tým čiaru. „Keď som odišla do dôchodku, uvedomila som si, že môj život bol o deťoch, o učení, preto v tom chcem pokračovať. Mám celoživotné skúsenosti a bola by škoda, nechať si ich pre seba,“ hovorí Donna. Raz do týždňa vyučuje deti v škole len za Pánboh zaplať. Tým však jej dobrovoľnícke aktivity nekončia.
Posledný deň v škole pred začiatkom prázdnin si žiaci s Donnou urobili medzinárodný deň, a to varením národných jedál z celého sveta.
„Cestujem s wwofermi“
Dona je tiež hostiteľkou wwooferov, dobrovoľníkov z celého sveta. Začala s tým, lebo potrebovala pomoc a tiež spoločnosť. „Môj manžel je stále v Austrálii a vďaka wwoferom tu nie som sama. Byť hostiteľom sa mi páči. Je to ako keby som cestovala, prekonávala diaľky, a pritom som doma.“ vysvetľuje začínajúca farmárka a priznáva, že veľkým dôvodom, prečo ona sama dobrovoľníči a zároveň dobrovoľníkov hostí je pocit, ktorý ju hreje pri srdci. „Dobrovoľníctvo je o dávaní. Presne o tom je aj život, o dávaní a nie o len braní.“
Nežiť len sám pre seba
Počas nášho wwoofovania sa stretávame s veľmi dobrosrdečnými a veľkorysými ľuďmi. Mnohokrát až natoľko, že nás ich ústretovosť zaráža. Po týchto skúsenostiach mi hlavou behá otázka, čo majú zo života ľudia, ktorí žijú len sami pre seba. Opakom toho je príbeh jednej veľmi vzácnej osoby, ktorá má môj veľký obdiv – ALI. Ju a jej rodinu sme spoznali na našej prvej farme. Na Awhifarmu prišla s rovnakým cieľom ako my – zmeniť svoj život.
Ali s manželom a dospievajúcimi synmi pred chatrčou na Awhifarme. Ali sa rozhodla zmeniť svoj život a podeliť sa so svojimi skúsenosťami aj s inými.
Matka po štyridsiatke
Ali sa stala matkou dvoch synov, až po štyridsiatke. Zažila pestrý život, ktorý jej dal množstvo skúseností. Potom sa rozhodla pre materstvo, ktoré prišlo podľa jej slov v ten správny čas. „V mojom živote som vždy rátala s vlastnými deťmi. No do štyridsiatky som nenašla toho správneho muža. Až pri mojom manželovi som si bola istá, že je ten pravý. Deti teda prišli, no neskôr,“ vysvetľuje Ali. Ďalšiu životnú etapu otvára so svojou rodinou teraz. Po trinástich rokoch doma „na materskej“, sa rozhodla žiť opäť viac pre druhých, nie len pre rodinu. Na Awhifarmu prišla s celou rodinou, aby si premysleli ako a kde začať. Vymenila krásny dom za chatrč a pomáha dobrovoľníkom. „Prísť sem bolo pre mňa ako vrátiť sa domov. Cítim, že ľuďom v tejto komunite mám veľa čo dať. S rodinou sme si stanovili tri mesiace nato, aby sme sa rozhodli, akým smerom sa v živote uberieme. Jedno však viem určite, o moje životné skúsenosti sa musím podeliť.“
Mladý Nemec Lenny pripravuje oheň na pečenie koláča. Život na Awhifarme urobil na neho veľký dojem.
Dobrovoľníctvo je ako čokoláda
Možno poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorí chodia darovať krv. Boli raz, druhý raz, tretí a napokon sú z toho roky pravidelného darovania tekutiny, ktorá ich „nič nestojí“, no druhým zachraňuje životy. Rovnako je to aj s dobrovoľníctvom. Je to ako okúsiť chuť čokolády, na ktorú sa len ťažko zabúda, a ešte ťažšie sa od nej odvyká. Svoju prvú kocku okúsil aj mladý, len osemnásť ročný Lenny tiež na Awhifarme – „Spočiatku som chcel na Novom Zélande pracovať za peniaze, napríklad na ovocnej farme. Vyskúšal som však wwoofing a rozhodol som sa, že budem radšej dobrovoľníčiť. Žijem takto priamo s ľuďmi, ktorí ma obohatia o ich skúsenosti. Tiež, spoznávam ďalších dobrovoľníkov z iných krajín a som súčasťou rodiny.“ Wwoofing urobil na Lennyho veľký dojem a myslím si, že aj posun v živote. Robiť dobré skutky, pomáhať ostatným, povzbudiť ich, či vždy vľúdne privítať je ako rozdávať z tej úžasne chutnej čokolády, deliť sa o ňu, no zároveň mať z tejto obety, chuti, väčší pôžitok. A bola by škoda nepodeliť sa o ňu aj s vami.