„Nový Zéland je outdoorová krajina, žiadne Fidži alebo Tonga.“- opakoval mi neustále náš bratranec, ktorý na ostrovoch strávil pred tromi rokmi tiež tri mesiace. Študoval cez Student Agency, s naším spoločným kamarátom Pepom a posledný mesiac aj wwoofoval. Všetky dôležité informácie sme mali zprvej ruky. Tiež tú najdôležitejšiu – Nový Zéland je o divokej kráse, nie o zlatých gýčových plážach. Ťažko sa tomu verí na opačnej strane zemegule, ale ľudia, je to tak!
Kaikoura – zasnežené hory a pod nimi more. Jedno z troch miest na celom Zélande, kde môžete z blízka pozorovať tulene, veľryby aj delfíny, kde sa môžete ocitnúť v obklopení divokej a drsnej prírody.
Výzbroj ako do Tatier
Moja najväčšia dilema pred cestou bola, čo nám na krásny ostrov uprostred oceánov zbaliť. Krátke rukávy, sukničky, chlapcom klobúčiky atď. Opäť ma z mojej mylnej predstavy prebudil do reality bratranec Peťo – „Vyzbrojte sa ako do Tatier.“ Vyhádzala som kufre a zbalila dlhé rukávy, trekové nohavice a prichystala sa na najhoršie. Všetky mamky, viete si predstaviť, aké to je zbaliť celú rodinu, dve malé deti, na tri mesiace, do času aj nečasu! Ale ako dobre, ako dobre, že som poslúchala kamarátov, ktorí túto divokú čistú krajinu zažili. Sme tu už mesiac a každý deň je nové prekvapenie.
Názov obchodu s oblečením úplne vystihuje celú krajinu – Wild south – Divoký Juh.
Vietor, dážď, slnko a opäť dážď
Zobudíte sa do idylického rána. Krásne svieti slnko. Hlavou vám prebehnú veľkolepé plány na turistiku po krásnej prírode. Kým však prídete do kuchyne, urobiť si raňajky, prší. Kým doraňajkujete, opäť svieti slnko, no už aj v sprievode s bratom vetrom. Naše tatranské počasie je niekedy nič oproti tomu novozélandskému. Napríklad počas našich Vianoc v Kaikoure na horách napadol sneh. Z terasy domu sme mali krásny výhľad na zasnežené kopce a pod nimi more. Samozrejme na terase sme nesedeli. Bolo asi 16 stupňov Celzia. Na druhý deň sme sa kúpali v mori, bolo krásnych 30 stupňov, poobede už pršalo a teplomer ukazoval 17C!!! Tieto teplotné extrémy ma tu zabijú! Vraj Maorské ženy boli v minulosti najlepšie tkáčky v celom Tichomorí. Nemali pri tomto premenlivom a chladnom počasí inú možnosť, len tkať a tkať teplé oblečenie.
Turistika po pobreží Kaikoury, na ktorej nás opäť vytrápilo počasie. Stále si tu opakujeme – Ďakujeme Exisportu za trekové oblečenie. Oblečenie s vodným stĺpcom 5000 nosíme dennodenne.
Prečo je to tak?
Nový Zéland tvoria dva hlavné ostrovy v južnej časti Tichého oceánu. Ničím nechránené, izolované a čo sa teplôt týka veľmi vrtké. Predstava, že sa počas Vianoc budem kúpať v mori, v oceáne ma rýchlo prešla. Nádejovala som si, že si splním sen spred šiestich rokov a na Štedrý deň sa vykúpem v mori. (Napokon sa podarilo na prvý sviatok Vianočný. Výsledkom bolo, že som prechladla a dva dni ležala v posteli. )Prvé naše exotické Vianoce boli v africkom Maroku, kde sme boli tiež na novinárskej ceste. No rovnako ako tu, aj tam bol oceán, Atlantický príliš studený. Na plážach teda nenájdete opaľujúcich sa, ani kúpajúcich sa dovolenkárov. Zatiaľ sme tu nevideli ani terasy reštaurácií, kaviarní plné turistov, ani rušné bulváre.
Necenzurovaná príroda – Tulenie mláďa spí pri kostre iného tuleňa. Žeby jeho matky?
Stvorený pre stopárov, kempistov, slobodné duše
Prešli sme už asi 15000 kilometrov, skrz oba ostrovy. Sme tu už viac ako mesiac a doteraz sme stretli len tri cestujúce rodiny s malými deťmi ako sme my. Nový Zéland je raj pre študentov, mladých ľudí bez záväzkov, túžiacich preskúmať divokú prírodu, ochotných spať aj pod holým nebom, či stopovať. Druhou skupinou cestovateľov, ktorú tu stretávame sú starší ľudia. Takmer v každom meste sme napríklad natrafili na nemeckých dôchodcov. Turistický ruch sa preto orientuje na tieto dve cieľové skupiny, a to od možností ubytovania, až po rôzne atrakcie. Pre nás štyroch je preto náročnejšie nájsť si ubytovanie, lebo všade ponúkajú hlavne dvojposteľové izby, na ktoré rodinu nemôžu ubytovať. Tiež nájsť reštauráciu s detským kútikom je takmer nemožné. Práve preto boli naše deti po prvýkrát v živote v McDonalde tu! My, veľkí bojovníci proti konzumu, sme v zúfalstve vzali naše deti do „mekaču“…
Mladá turistka sa vrátila z rybačky na mori, jedna z vychytených atrakcií.
Divoký, nevyspytateľný a slobodný
Nový Zéland nie je práve ideálna destinácia pre mladé rodiny. Čo však nie je ideálne, to je stvorené pre fantáziu. Náš život tu je často o improvizácií, o hľadaní rôznych kreatívnych riešení. Je možno jednoduchšie byť doma, v pohodlí, v teple, môcť si dať vždy teplú sprchu, vedieť aké ráno nás čaká. Ale ľudia, priznajme si, nie je to nuda? Ja viem, každý máme svoje predstavy o živote. Tá naša je prežiť ho naplno. Zažiť noc s hviezdami nad nami, zažiť kúpanie v horských jazerách, vyskúšať si kajakovanie v mori a vychutnať si pohľad na veselé deti pobehujúce po krásnych pastvinách… A toto všetko nám uspokojuje jednu z najdôležitejších potrieb celého ľudstva, pre ktorú sú ľudia schopní vziať aj zbrane a bojovať – SLOBODU.
