V lese nikto neorie, neseje, nevynáša trus…, a napriek tomu má les stále vyššie výnosy. A ani po „hovienkach“ nechodíme. Autori princípov permakultúry sa jednoducho inšpirovali dokonale fungujúcou prírodou. Prečo by naša záhrada nemohla takto samočinne pracovať? Podobne ako les? Dá sa to? Pozrite si fotografie našej permakultúrnej záhrady, v ktorej sú uplatnené princípy lesa, preto sa tam vďaka nim nenadrieme. Pointa je v spolupráci s prírodou!
Foto: Zuzka
Jeden zo základných princípov lesa je rôznorodosť. V lese nájdete kríky, stromy, bylinky, kvety, ale aj hady, ježkov, vtáky, hmyz a ďalších prirodzených obyvateľov lesa. Vďaka rôznorodosti je les stabilný. Rovnako to platí pre záhradu. Ak máte v záhrade len trávnik a okrasné dreviny, môže sa stať, že príde veľké sucho, vy ste práve na dovolenke, a z trávnika tak zostane len žltý koberec. Ak máte živý plot z kríka krušpán, môže sa stať, že vám ho napadne škodca vijačka krušpánová, a zo zeleného plota máte žltý pás. Takýto kolaps sa nestane v záhrade s rôznorodým živým plotom či záhradou, v ktorej kvety dopĺňajú zeleninu, bylinky ju chránia a stromy jej tienia, hmyz ju opeľuje, vtáci jej dávajú zvuk, jašteričky pohyb a jazierko životnú silu. Prečítaj aj článok: 6 krokov k vytvoreniu meditačnej záhrady.
Foto: www.helenakurus.sk
V lese nikto nehnojí, nestrieka, neokopáva, nerýľuje, neorie, a napriek tomu je pôda v lese priam na zjedenie. Krásne vonia, v rukách je to balzam pre hmat a mňa nie raz zvedie ochutnať ju. Naozaj chutí dobre! A to sa snažíme dosiahnuť aj v permakultúrnej záhrade. Ak máme s prírodou spolupracovať a nie s ňou bojovať, tak potom prevenciou – budovaním pôdy. Jedným z riešení sú vyvýšené záhony.
Foto: www.helenakurus.sk
Ich skladba je podobná tej v lese: na trávnik uložíme kartón, aby sme nemuseli vyberať mačinu, pričom poriadok s ňou urobí práve kartón, ktorý sa časom rozloží. Na kartón ukladáme suché hrubé konáre či aj celé práchnivé pne stromov, vrstvíme tenké konáre, zem, vyzretý hnoj, zem, podľa toho, aký vysoký a výdatný záhon chceme dosiahnuť. Veď aj v lese padne konár na zem, lístie, trus…, čím sa tvorí tá krásna voňavá černozem. Suché konáre fungujú v záhone ako špongie, ktoré sa za dažďa napijú a v čase sucha záhon zásobujú vodou. Zároveň sa rozkladajú a vytvárajú pri tom teplo. Všetko skvelé podmienky pre rast našej zeleniny. Inšpirácie nájdeš v článku: Záhrada tak trochu dosť inak!
Foto: www.helenakurus.sk
Roluj do konca a po zelenine bude viac o romantických kvetinových záhonoch.
Do vyvýšených záhonov nevstupujeme. Dimenzujeme ich na rozpätie našich rúk tak, aby sme do ich stredu dočiahli zo strán a nemuseli zem pošliapať a utlačiť. Okopávaním a rýľovaním sa často stane, že zem s organizmami, ktoré v živote nevideli svetlo, sa dostanú na slnko, a teda zahynú. To isté sa stáva s organizmami, ktoré nežijú pod povrchom. Obracaním pôdy s prírodou opäť bojujeme. Zabíjame v nej totiž tak dôležitý život.
Foto: www.helenakurus.sk
Čo ste si ešte mohli v prírode všimnúť. Pre prírodu nie je normálne, aby bola pôda odhalená. Pre prírodu to znamená katastrofu! Eróziu pôdy. Otvorenú ranu, ktorej posiela na pomoc svojich výsadkárov, rýchlu pomoc – burinu. Jej cieľom je podľa typu pôdy pomôcť zakryť odhalenú časť a zúrodniť ju. Preto sa v zhutnenej pôde najčastejšie nachádza skorocel, na suchej materina dúška či kamilka, vo vlhkej napríklad iskerník, v kyslej praslička, v zásaditej žihľava atď.
Foto: Zuzka
Ak chceme s prírodou spolupracovať a nie bojovať s ňou, tak pôdu prikrývame – nastielame: slamou, štiepkou, lístím… Nástielka zároveň zabraňuje výparu vlahy zo záhona, nevytvára priestor pre burinu. Tá, ktorá sa v nej uchytí, sa dá ľahučko zo slamy či štiepky vytiahnuť. A teraz to veľmi dôležité! V zakrytom záhone nedochádza k erózii pôdy, tej najúrodnejšej niekoľko milimetrovej vrstve, ktorá sa nachádza na jej povrchu. Spolupracujme s prírodou, nevytvárajme jej rany, ale radšej teplé perinky :-). Nezabudni si prečítať článok: Ako sme navrhovali náš permakultúrny sad.
Foto: www.helenakurus.sk
TIP OD NÁS: Každý sa nás pýta, odkiaľ máme každý rok štiepku. Jeden zo zdrojov môže byť štiepka, ktorú si vyrobíte vaším štiepacím strojom tým, že naštiepete konáre z vašej záhrady. Keďže stroj je väčšia investícia, my to každý rok robíme tak, že sledujeme, kde pri cestách cestári štiepu stromy a kríky. Každý rok si to odpozorujeme a štiepku, ktorú pri krajniciach nechávajú tak, si jednoducho naložíme na vozík a dovezieme domov. Lacné, efektívne, ekologické, permakultúrne.
Foto: www.tomasbencik.com
Spolupráca s prírodou znamená aj pochopenie toho, ako fungujú samotné rastliny. Že stromom sa dobre darí, ak pri ich výsadbe rešpektujeme tzp ich koreňa, a podľa toho im vyberáme suseda. Rovnako pri pestovaní zeleniny rešpektujeme vzájomné pôsobenie rastlín, inak alelopatické vzťahy. Tabuľka alelopatických vzťahov tu. Vďaka tomu vieme, čo s čím sadiť, aby si rastliny pomáhali. Napríklad takej paprike sa vraj darí s uhorkou. Tento rok to skúšam. Paradajke nielen s bazalkou, ale aj so zelerom či kukuricou a podobne. Kombináciou byliniek so zeleninou ste ešte o jeden krok vpred pred škodcami, ste pri prevencii. Aksamietnica je dobrá na odpudzovanie háďatiek, ktoré napadajú takmer všetku cibuľovitú zeleninu, kapucínka pomôže pri odpudení vošiek a vraj aj slimákov. A ešte jedna pikoška. Spomínaná aksamietnica vraj pomáha na podráždený žalúdok po opici 🙂
Foto: www.helenakurus.sk
Voda je život! Keď sme kúpili náš sad, boli v ňom len stromy a trávnik. Deti v záhrade nemali veľa podnetov na skúmanie. Prvou vecou, ktorú sme teda vytvorili, bolo malé napájadlo z plechovej vaničky, ktorú sme zakopali do zeme. Za dve hodiny túto mini vodičku objavili včely, vtáci a aj malý vodný tvor – potápnik!!! A pred našimi očami sa začal pestrý život. A to sme mali vodu len v malej plechovej vaničke. Inak zároveň nápad pre malé záhrady. Pozri článok: 10 tipov ako vytvoriť hravú detskú záhradu.
Foto: www.helenakurus.sk
Čím väčšie jazierko, tým väčšia pestrosť, viac zvierat, hmyzu, zvukov, inak povedané, viac radosti. Aj v prírode sú najkrajšie scenérie tie pri žblnkotajúcom potôčiku či pri horskom jazere. To naše záhradné jazierko je veľké 2,5 m x 1,8 m, je fóliové, bez čerpadiel. Vysadené rastliny mu pomáhajú udržiavať rovnováhu a ryby vychytávajú komáre. Nekŕmime ich, vďaka čomu je ich primerané množstvo a majú primeranú veľkosť.
Foto: www.helenakurus.sk
Celá naša opatera je sústredená na jar a na jeseň – zastrihnúť suché časti rastlín a počas leta, ak dôjde k odpareniu hladiny – dopustiť vodu. A zvyšok je z neho len radosť, ale nie len naša, ale aj všetkých zvieracích a hmyzích návštevníkov. Jazierko je napojené na bylinkovú špirálu, aby na jej severnom úpätí vytváralo vlhkú mikroklímu pre pestovanie vlhkomilných byliniek. Viac v článku: Bylinková špirála s jazierkom sú nerozluční súrodenci.
Ak vás naša permakultúrna záhrada zaujala, neváhajte prísť sa na ňu osobne pozrieť. Počas celodenných seminárov Zdravé bývanie svojpomocne s udržateľnou záhradou za 25 tisíc sa polovicu dňa venujeme permakultúrnym princípom, ktoré môžete priamo vidieť. Druhá polovica dňa je venovaná zdravej svojpomocnej stavbe, materiálom, technológiám a napokon zdravému interiérovému dizajnu. Prosto komplexná téma bývania za jeden deň. Viac na www.lifereset.sk/info a v našich článkoch.
Foto: Ľuboš Pauke
Nie všetci vlastníci záhradiek túžia pestovať i zeleninu. Je to v poriadku. Permakultúra znamená aj permanentná, teda trvalková výsadba, napríklad stromov a kríkov. Tip odo mňa pre „nezáhradkárov“ je vysadiť si jedlý živý plot z egrešov, ríbezlí, arónie, josty, rakytníka, muchovníka, popínavých rastlín, ako vínna réva, kiwi, akébia, schyzandra a podobne.
Foto: www.helenakurus.sk
Záhradníci myslia aj na malé záhrady, a preto vyšľachtili stromy na nízkych podpníkoch, ktoré vám urobia príjemný tieň a klímu v záhrade, ktorú nedokáže vytvoriť žiadny prístrešok. Údržba stromov a kríkov je v porovnaní so zeleninou, a dokonca i s uhladeným anglickým trávnikom, podstatne jednoduchšia a protihodnota v podobe sladkých plodov je na nezaplatenie.
Foto: www.tomasbencik.com
Veľa ľudí sa domnieva, že kvetinové záhony sú vhodné pre skúsených záhradkárov. Majú mylnú predstavu, že je s nimi veľa práce. Nie je! Dobre založený kvetinový záhon vám práve naopak prácu šetrí. Tento rok sme s pomocou účastníkov na našom workshope dokončili ďalší rozsiahly kvetinový záhon, aby sme okolo kríkov v živom plote nemuseli kosiť. Kosiť pod nimi je totiž pomerne náročné.
Foto: www.helenakurus.sk
Strihať kvety dvakrát do roka je zábava, pretože ich striháme na jar, keď sa nám už chce ísť na prvé jarné lúče a na jeseň, keď si ich ešte chceme užiť. Dôležité je, aby kvetinové záhony tvorili trvalky, boli to naše domáce odrody, ktoré sú odolné, ako napríklad kocúrnik, margaréty, echinacea, stračonôžka, rudbekia, rebríček, okrasné trávy
Foto: www.helenakurus.sk
Druhý podstatný bod je, aby sme kvety sadili opäť do zakrytej pôdy a vyhli sa okopávaniu a odburineniu. Permakultúrne sa to dá tak, že kvety sadíme do záhonov zakrytých kartónom, ktorý nastielame, aby sme ho zakryli. Stielku pravidelne opakujeme, aby burina neprerastala ani po rozložení kartónu. Alebo menej ekologicky, ale veľmi efektívne, do geotextílie, ktorú rovnako nastielame. Záhon, ktorý má vkusnú a hustú výsadbu sa nádherne rozrastie a prepojí, čím nevznikne priestor ani pre burinku, ani pre okopávanie. Netreba ho polievať, hnojiť. Stačí ho len prestrihnúť a kochať sa ním. Viac o mojich obľúbených kvetinových záhonoch v článkoch: Rajská predzáhradka pre radostné príchody domov a Urobte si kvetinové záhony pre rozprávkovú záhradu.
Foto: www.helenakurus.sk
Permakultúrna alebo inak prírodná záhrada je plná podnetov. Naši synovia bežia hneď po škole do záhrady, aby si našli jahody, objavili prvý hrášok, špehovali jaštericu či dokonca užovku v našich jazierkach. Olovrant sú čerešne. Ľudia často pestujú trávnik, aby sa na ňom mohli deti hrať. Pravda je taká, že deti sa na trávniku často nehrajú. Nemajú prečo, veď upravený trávnik nevonia, nechutí, nehýri farbami, zvukmi ani zvieratami. Na tých pár ráz za rok, čo vytiahnu loptu, si môžu ísť zakopať či zahrať bedminton aj na ihrisko. Lebo mať každý deň niečo nové, dozreté, voňavé, chutné, živé v záhade je oveľa väčšie vzrúšo.
Foto: www.helenakurus.sk
Posledná zaujímavosť na záver. Prírodná záhrada podľa vzoru lesa je pre človeka liečebňa! Nie, nie je to žiadne klišé, ale fakt. Po milióny rokov sme žili v prírode. Naše telo, telesné funkcie, nervová sústava sú tomuto prostrediu prispôsobené natoľko, že to máme zapísané v DNA. V prírode, ktorá sa podobá tej v lese, zdanlivo chaotickej, no pritom s absolútnym poriadkom, naša nervová sústava odpočíva. Prostredie pozná a nemusí ho skenovať. Pracuje imunitný systém a trávenie, ktoré sa v opačnom prípade odpájajú, aby sa energia zamerala na svaly – útek alebo boj. Nie je náhoda, že detské ozdravovne nájdete v lese, ani to, že po prechádzke lesom nám rýchlo vytrávi a sme hladní. V prírodnej záhrade sa človek cíti prirodzene. Správa sa tak. Podvedome ho toto prostredie podnecuje k tomu, aby bol úprimný, autentický, otvorený vzťahom, prispôsobivý zmenám, ktoré život so sebou prináša.
Záhradu a zdravý domov môžete vidieť na celodenných seminároch Zdravé bývanie svojpomocne s udržateľnou záhradou za 25 tisíc. Viac na www.lifereset.sk/info a v našich článkoch.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Fotopostup domu za 25 tisíc eur!
Kde a ako na stavbe ušetriť a o nič sa neukrátiť
To čo nás obklopuje vplýva na našu myseľ, telo aj zdravie
Jakubkova a Maroškova čarovná záhradka
Keby deti mohli stráviť pol detstva na strome, tak to urobia
