Naše deti mali tento rok svoj vrcholný zážitok, keď chytali chrústov pri západe slnka a hádzali ich sliepkam. Boli nadšené, s iskierkami v očiach! Aj vy ste to robili? Pamätáme si na to bezstarostné detstvo vonku v záhrade, na ihriskách, u babky či v lese? A čo tie naše deti? Kde trávia leto dnes? Vytiahnuť deti z virtuálnej reality do tej skutočnej vyžaduje systematické kroky. Pre inšpiráciu ponúkame tie naše.
Prirodzené podnety
Prirodzené správanie detí sprevádza túžba neustále niečo objavovať, a tak sa aj učiť. Pre deti môže byť všetko, čo sa neustále mení a žije v cykle, nové. Nové podnety, zmena. Dostať ich von znamená vytvoriť im prostredie, ktoré bude neustále iné a bohaté na rôznorodé podnety. „Jakub! Pozri, jašterica!“ hovorí môj syn bratovi. „Chytíme ju?“ A už ich niet. Divoké zvieratá sú pre malých aj veľkých objaviteľov výnimočnou oslavou, vzrušujúcim dobrodružstvom.
Foto: Helena Benčíková
Všetky fotky sú z naše záhrady. Za päť rokov zachytila výnimočné a krásne momenty v nej a u nás doma naša dvorná fotografka Helenka. Vďaka jej umeleckému oku majú naše knihy nádherné fotky, ktoré rozprávajú príbeh.
Vytvorme im vonku domov, napríklad taký hadník. Vonku v našej záhrade alebo aj pred naším činžiakom. Potrebujú kôpku kameňov, do ktorých sa schovajú alebo sa na nich vyhrejú. Čistá radosť! Odrazu môžeme zbadať ježka. Živého, naozajstného. Kde? V ježníku – kôpke konárov, v ktorých si nájde úkryt. Čistá uprataná záhrada bez jediného kameňa či konára je pre divokú prírodu sterilná. Samozrejme potrebujú aj dostatok hmyzu. V lete trávime čas s deťmi na deke takmer denne. Vieme, aký bohatý život prekvitá v živom jedlom trávniku? Len sa to tam hemží životom! Živý či jedlý trávnik je ten, v ktorom rastú aj margarétky, púpavy, skorocel, čakanka a iné byliny.
Foto: Helena Benčíková
Zo záhrad i parkov vymizli kvety a trávniky sa kosia príliš nakrátko. Hmyzu ubúda a ľudia vymýšľajú, ako ho deťom ukázať. Napríklad takými motýlími záhradami, keď si zaplatíme vstupné a ukážu nám rôzne motýle v klietkach. Našťastie ich máme doma zadarmo a deti ich dobre poznajú. Zasaďme si doma krík budleja dávidova, kocúrnik, pamajorán a rozložme napájadlá po záhrade. Ušetríme si cestu do motýlích rezervácií.
Potrebujú deti trávnik?
Pri navrhovaní záhrad som často počúvala: „Chceme v záhrade trávnik, aby sa deti mohli hrať na trávniku, či už zahrať futbal alebo bedminton.“ Moja skúsenosť je, že ak sa deti chcú zahrať loptové hry, tak idú na ihrisko, kde sa hrajú s kamarátmi. Deti potrebujú výzvy. Napríklad kopce a členitý terén. Náš najmenší syn minulú jar do nemoty trénoval vyjsť na kopček a zliezť dole. Neskutočne ho to bavilo. Nehovoriac o tom, že terén je ozaj nerovný. No ani raz nespadol. Trénoval si svoje schopnosti, hranice a možnosti.
Foto: Helena Benčíková
„Mateja ešte od zeme nie je vidieť, ale chôdzu má veľmi stabilnú,“ neustále som počúvala od ľudí. Staršie deti kopce v našej záhrade využívajú na sánkovanie. V lete z nich spúšťajú staré kolesá z kočíka. Pozorujú, ktoré sa kedy až kam dokotúľa. Veľmi jednoduchá a na hračky nenáročná hra. Šetrime financie a energiu na bagristu, aby sme v záhrade dosiahli dokonale rovný pozemok. Nikde v prírode rovný terén nenájdeme. Práve naopak. Vytvárajme kopce, členité pozemky, suché múriky a terasy. Krásny umelý kopec je bylinková špirála. Vonia, kvitne, chutí a hemží sa včelami, motýľmi a iným hmyzom.
Krátka ukážka z filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia, v ktorom môžeme vidieť celý obraz prostredia, ktoré deti vracia späť k svojej prirodzenosti. Určite odporúčame pozrieť si, ak nás tento článok zaujal. Film je dostupný na www.homereset.sk/obchod
Od tabletov na stromy
„Mami, pozri, už vykukli tulipány,“ počúvam na jar od detí. „Aha, koľko motýľov máme na kocúrniku,“ oznamujú mi chlapci teraz. „Poďme prehľadať záhony! Ešte sú jahody a začal hrášok,“ dohadujú sa navzájom. Anglický trávnik a okrasné dreviny sú po celý rok rovnaké. Zelené. Nevytvárajú prostredie pre život hmyzu, nevoňajú, nechutia ani nehýria farbami. Jedným slovom neprekvapujú. Ak už nemáme vzťah k pestovaniu, tak im zasaďme aspoň ríbezle alebo jahody.
Foto: Helena Benčíková
Ľudia sa snažia do týchto záhrad prilákať deti tým, že im zase vytvoria umelé ihriská – šmýkačky, domčeky, preliezačky. Kedysi sme boli len na spoločných ihriskách, vďaka čomu sa deti a rodičia vonku stretávali. Dnes sú rodiny často zatvorené doma na tých svojich ihriskách s bazénom. Miesto umelých preliezačiek dajme deťom spomínané kopce a stromy. Bazén je v lete super, ale také jazierko je živá pozorovateľňa po celý rok! (K bezpečnosti a komárom nájdeme veľa dobrých tipov v našej knihe Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa)
Keby deti mohli stráviť pol detstva na strome tak to urobia. Tak znie nadpis rozhovoru, ktorý som pre náš blog lifereset robila medzi prvými. A je to nepopierateľne tak. Saďme stromy. Staré nezrezávajme len preto, že už nerodia. Majú kopec iného úžitku. Ak sú stromy, ktoré vidíme, že o chvíľu budú na konci svojej púte, už teraz k nim zasaďme mladé stromy. Staré im vytvoria bezpečie pred slnkom i vetrom a vytiahnu živiny z hĺbok bližšie k nim. Pre spoločné čítanie s deťmi odporúčam vynikajúcu knihu Tajný život stromov od Petra Wohllebena. Je to kniha pre dospelých, no taká zaujímavá, že ju môžeme čítať aj s deťmi.
Pôvodne mobilná časť domu má rozmery 3,5 x 10 m, i keď na prevoz kamiónom môže mať mobilný dom až 12 m. Prečo je ten náš kratší? Lebo sme ho chceli zapasovať medzi existujúci veľký orech a starú jabloň so slivkou. Stromy dostali prednosť. A veru neľutujem ani jeden ušetrený meter. Tú atmosféru so starými stromami si treba jednoducho zažiť, aby sme pochopili, že génious locy dokáže vytvoriť jedine najlepší architekt – príroda. A o tom, ako rozpoznať a naplno rozvinúť jej potenciál je aj film V zdravom dome žijú šťastní ľudia.
Výzvy pre deti
U nás doma máme z každého okna výhľad na stromy. V detskej izbe je vďaka nim v lete príjemný chládok. Veľké listy orecha zatienia a zároveň odpudzujú komáre. Ak v starých záhradách či v prírode uvidíme starý orech, je to znak toho, že to bolo kedysi miesto, kde sa ľudia stretávali a sedeli pod ním. V detskej izbe máme priamo v streche prístavby zastavanú jabloň. Deti vedia vyjsť z okna na jabloň a z nej do záhrady. Neskutočná zábavka. Unesení sú všetci kamaráti, pred ktorými „frajerujú“. Deti majú rady výzvy. Taká by mala byť záhrada, ale aj sídlisko. Plné stromov, kopcov, minidoliniek, kvetov aj kríkov na bunkre.
Foto: Helena Benčíková
Tip na jednoduchú preliezačku? Drievko na lane zo stromu. Zaručene úžasná hojdačka aj pre dospelých!
Bunkre! Áno, aj vy ste ich stavali? My ako dievčenská banda sme ich mali hneď niekoľko. Ideálne sú tie kríkové. Naši chlapci majú na ne ideálne prostredie – časť divočiny v našom sade. Je to tá časť pozemku, ktorú neupravujeme, ale nechávame ju naozaj čo najviac bez zásahov, aby sa v nej mohla realizovať autentická príroda. Našu divočinu tvoria veľké staré stromy. Ten najstarší má vyše 200 rokov a majú v ňom vybudovaný domček v strome.
Ukážka z filmu V zdravom dome žijú šťastní ľudia. Film postupne premietame po Slovensku. Posledným miestom je Kremnica 4.7 v Akropole a po nej obnovíme premietacie turné zas v októbri.
Divočinu v našom sade tvoria chmeľové liany, kríky a dve jazerá. Dotvárajú ju dve jednoduché lavičky z dreva – kmeňov stromov a ohnisko. Súčasťou sú netopiere, vzácna vlha hájna i ďateľ. Tiež užovky. Tých máme hneď niekoľko. A to je oslava, keď ráno pijeme čaj na terase a odrazu z okrasného jazierka vykukne užovka! Hneď si fotíme, pozorujeme a užívame si túto vzácnu chvíľu, ale ozaj len chvíľu. Lebo užovka sa príde vždy len ukázať na malý moment. Toto môžu naše deti zažiť v prírodnej, inak permakultúrnej, záhrade či v lese. Aj naše deti majú tablet. Ale pri takýchto výnimočných situáciách, ktorých je v prírodnej záhrade dostatok, naň ľahko zabudnú.
Foto: Helena Benčíková
Náš pozemok nie je veľký. Má niečo cez 2 500 m2. Už na takejto ploche vieme vytvoriť toto všetko, čo v článku opisujem. A vieme to vytvoriť aj na záhradke veľkej len 600 m2. Ako? To by bolo veľa rozpisovania, no v knihe Ako mať krásnu jedlú záhradu a nenadrieť sa nájdeme princípy, podľa ktorých si vieme takýto raj pre deti vytvoriť a nechýbajú ani praktické fotopostupy.
Tablet či povinnosti?
S divočinou susedia naše zvieratá. Deti majú hneď o náplň dňa postarané. Ráno pozbierať vajíčka od sliepok. Poobede hodiť zelené z kuchyne ovciam i sliepkam. Po ceste míňajú na jazierku kačky – indických bežcov. Tu ich niečo zaujme, napríklad malé mačiatka, ktoré nám túto jar pribudli spolu s jahniatkom. Alebo baran, ktorý v ich slovníku „fajtí“ (bojuje) s naším psom. Hádajte, komu držia palce v tejto kamarátskej bitke barana a nášho psa?
Čo dodať, v našej záhrade sa toho deje toľko, že na tablet vyjde málo času. Samozrejme, že naši moderní chlapci si ten čas strážia, aby zostal zachovaný. No nie je ho viac ako max dve hodinky. A po vyhraní sa vo virtuálnom svete, šup ho do záhrady zažívať detstvo, ako sa patrí. A vďaka čomu je to možné? No vďaka záhrade a prírode, akú si pamätáme aj my z nášho detstva. Tú u babky či prírodu z táborov, lesa. Toto je to, čo naše deti vytiahne von. Živá príroda, výzvy, divoké zvieratá, i tie hospodárske, stromy, kríkové bunkre, jahody a sladké paradajky, motýle, večer zase netopiere. Poďme do toho! Budujme prírodné záhrady, ktoré deti dovedú k ich prirodzenosti a dajú im možnosť zažiť pestré detstvo.
Foto: Helena Benčíková.
Navštívte náš e-shop: www.homereset.sk/obchod
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Prečo mať (veľkú) rodinu? A ako ju zvládať?
Cestujeme, nemáme domáce úlohy, vzdelávame doma aj v komunite
Ako vyzerá permakultúra? Pozrite si fotky…
6 krokov k vytvoreniu meditačnej záhrady či balkóna
Rozviesť sa alebo zostať spolu?
