Každá mamička túži dať svojmu bábätku to najlepšie. Samozrejme aj ja. V záplave milióna informácií je ťažké zachovať si zdravý sedliacky rozum, počúvať vlastnú intuíciu a nepodľahnúť autoritám. Tak sa to volá, keď sa riadime výhradne radami a názormi ľudí, ktorých pre niečo obdivujeme. Tento článok je o našom treťom synovi Matejovi, o ktorého sa snažíme starať hlavne na základe skúseností, triezvej mysle a s vnímavým srdcom.
Foto: Dominika Nádaská
Nechať dieťa vyplakať
Pri prvom synovi som bola ako každučká mladá mamička zmätená z toho, čo je správne pre moje bábätko. Či rady, ktoré mi dáva mama, alebo to, čo sa píše na internete. Vyslovene proti srsti mi bolo, že bábätko plačom trénuje pľúca. Intuícia mi nedala a Jakubka som si pekne nosila a pestovala, aby neplakal, keď nemusí. Znamená to, že v prípade, kedy som musela niečo dokončiť, dovariť atď., tak som nebrala jeho plač ako tragédiu. Poplakal si. Beriem to tak, že dieťa vie podvedome vycítiť, s akým postojom ho nechávame. Či potrebujem niečo dokončiť, alebo s postojom ľahostajnosti a ešte inak, s postojom výchovnej autority v zmysle „len si poplač“. Príroda bábätko vybavila dokonalou intuíciou, ktorú naplno využívajú práve v období, kedy ešte nedokážu poriadne vidieť, počuť, hovoriť a ich mozog nedokáže informácie spracovať. S každým ďalším dieťaťom sa mi posilnila dôvera v túto hlbokú vnímavosť bábätiek. Aby bolo však plaču čo najmenej a dieťatko sa cítilo v teple, v bezpečí a v komforte, aké zažívalo v brušku, nosíme sa.
Indiánska babička a spokojné dieťa
Každého z mojich troch synov som nosila a nosím – Matejka už od jeho 4. dňa života v elastickej šatke pre bábätká s úväzom do kolísky. Prečo? Lebo dieťatko sa v šatke a neskôr v nosič cíti ako v brušku. Počas chôdze sa kolíše rovnako ako v brušku, čo vám uľahčí natriasanie dieťatka v kočíku alebo na rukách. Cíti tlkot srdca matky, je mu teplo, vníma mäkké telo ženy, a to čo je najpodstatnejšie, cíti sa bezpečne, čo bábätku aj väčšiemu dieťaťu najlepšie prospieva. Čím je dieťa menšie a zraniteľnejšie, tým väčšiu blízkosť milovaných osôb potrebuje. Pričom neplatí – Nenos, lebo si zvykne! Nechaj ho spať samo, lebo si zvykne! No, zvykne si až na jeden či dva roky vášho celého života! Nie celý život. Len krátku etapu vášho života, pre dieťa tak dôležitú. Čím viac lásky, dotyku, pozornosti a bezpečia bábätko má, tým sebavedomejšie dieťa z neho vyrastie. Neplatí, a to píšem z vlastnej skúsenosti – Nerozmaznávaj, bude bojazlivé! Naopak, čím viac lásky moji synovia dostali, tým viac si dokázali svoj rezervoár naplniť, a tým nebojácnejšie teraz sami fungujú.
Ešte posledné dva dni zostávajú na podporu dokumentárneho filmu, ktorý spolu s vyrobilo.sk natáčame o mobilnom dome, permakultúrnej záhrade, zdravom interiéry, premyslenej technológií a to všetko s rozumným rozpočtom, ktorý bol u nás 25 tisíc za 45m2 zdravého bývania. Klikni na STARTLAB: V zdravom dome žijú šťastní ľudia ĎAKUJEME za podporu!!!
Foto: Lucia Hô-Chí
Čo je ekologické, je aj zdravé?
Dobrá otázka v dnešnom „bio a nebiosvete“ :-). Kým v prvých dvoch odstavcoch som písala o rozhodovaní sa z pozície srdca a intuície, v tomto píšem riadky z pozície zdravého sedliackeho rozumu. Ako príklad uvádzam látkové plienky. „Látkovali“ a „látkujeme“ pri všetkých troch deťoch. S prvými dvoma ešte s klasickými štvorcovými plienkami a poštolkami. Každý druhý deň som prala 40 plienok, ktoré som následne žehlila. Čistá otročina v porovnaní s dnešným moderným látkovým plienkam, ktoré vyzerajú ako tie jednorázové. Majú však obrovskú výhodu, že sa dajú oprať. Prečo toľkej snahy, keď existujú tie jednorázové? Vychádzam z vlastnej skúsenosti. Kedysi som používala pri menštruácii hygienické vložky.
Foto: Helenka Kurusová
Okrem ekológie látkové plienky šetria peniaze. Na začiatku je však nutné si kúpiť viacero, čo nie je lacná záležitosť. My sme celú sadu 40 plienok kúpili z druhej ruky po dieťatku, ktoré ich používalo len pol roka v super stave za super cenu. 🙂
Máme aj, aj
Už jedenásť rokov fungujem hlavne na menštruačnom poháriku – pre mňa vynález storočia! Žiaden smrad, odpad, choroboplodné zárodky, zapareniny. Ešte stále si dobre pamätám ten otrasný pocit z obalenia intímnych partií hygienickou vložkou. Sedem dní človek vydrží, ale 24 mesiacov?! To bola moja prvá veľká motivácia. Nezdá sa mi to v poriadku, aby dieťatko malo zadoček a genitálie obalené v plienke napustenou chemikáliou, ktorá z tekutiny vyrobí tuhé guličky. Ale to neznamená, že jednorázové plienky nepoužívame vôbec! Len to, že ich striedame s látkovými. Po jednorázovkách siahnem pri cestovaní a v noci. Druhý pohľad je ten ekologický. Vraj jedna plienka sa rozkladá 40 rokov. Keď si predstavím, koľko nesmierne veľa ich len jedno dieťa vyprodukuje, tak túžim našu Zem odľahčiť aspoň o tie od mojich detí.
Keď neboli automatické práčky
Tretí pohľad je praktický. Deti sa naučia v látkových plienkach skôr na záchod. Blbosť? Zapnite sedliacky rozum! Naša generácia vyrastala na látkových plienkach a drvivá väčšina detí začala s nočníkom najneskôr po roku a pol. Prvá vec: Dieťa si v látkovej plienke uvedomuje, že je pocikané, čo je nekomfort a skôr mu dôjde, že komfort je vypustiť „nádrž“ niekde, kde ho to nebude potom napríklad chladiť. Druhá vec: Naše mamy nemali automatické práčky, a teda ich motivácia naučiť deti na nočník bola podstatne väčšia. Niektoré od plienok „odnaučovali“ nevýchovne bitkou, niektoré len trpezlivosťou. V tomto prípade som sa nespoliehala na internet, ale na rady mojej mamy.
Ako sme deti odnačuli my
Naši prví chlapci v roku a pol už cikali a kakali do nočníka. S prvým sedením okolo 6. mesiaca prišli ranné, poobedné a večerné nočníkové rituály, aby sa deti s nočníkom zoznámili a brali ho prirodzene. Na jar, kedy mali obaja po roku, som im vyzliekla plienky a nabádala ich každých 20 minút na cikanie. Základ je, že som ich nežiadala, aby mi oznamovali potrebu, ale sa s tým pocitom len zoznamovali. Dva týždne sa učili len vypustiť „ciky“ do trávičky, na kvietoček či na chrobáčika. Len ako pustiť. Ďalšie dva týždne sa učili rozoznať, či majú pocit cikať. Len si uvedomili, že niekedy sa mama snaží zbytočne, lebo nič nejde. Ďalšie dva týždne boli už o nejakom znamení, že potrebujú vypustiť :-). Celkovo 6-8 týždňov očuraných gatí, podláh, sedačky, mňa, ale po nich bol pokoj. Keď sme sa už rozhodli, že budeme bezplienkoví, chcelo to pevné nervy, aj vôľu a viac im ich už nedať, len v noci a na dlhé cesty. Čo tým chcem povedať je, že láskavým, trpezlivým a často obetavým prístupom, sa dieťa vie naučiť, odpozorovať si svoje telo aj omnoho skôr, ako psychológovia radia a výrobcovia jednorázových plienok ich v týchto výskumoch nadšene podporujú. Pred tridsiatimi rokmi mať plienky v dvoch rokoch bolo čudné. Ak sa však rozhodnete, že pre vás je to príliš veľa úsilia, mám preto veľké pochopenie.
Foto od Tomáša Benčíka a Helenky Kurusovej naše prvé kúpanie:-).
Akú kozmetiku bábo potrebuje?
Pri prvom dieťati bola odpoveď radikálna – žiadnu. Pri treťom sme boli celá rodina šťastná z éterických olejov: tri kvapky levandule alebo ruže, či citrónovej trávy do prania namiesto aviváže, od našej Moniky, aromaterapeutky, namiešaný olej do kúpeľa, tak po malej lyžičke. Viac o aromaterapií v rozhovore Vôňa vám dokáže zmeniť život, zdravie aj vzťahy. Po takomto kúpeli už netreba pokožku viac olejovať. Ak sa raz stalo, že bol zadoček zaparený, tak som použila opäť olej namiešaný na zapareniny, na soplíky zase olejové babykvapky do nosa, na zuby homeopatiká Camilia, ktoré som využila aj na ďalšie zdravotné ťažkosti, hlavne sebareflexiu, o ktorej píšem v článku Život bez strachu prináša zdravie.
Foto: Dominika Nádaská
Tretie dieťa, popri súrodencoch, už „nejak“ prežije:-). Na druhej strane má o kopec stresov rodičov z výchovy a starostlivosti menej. Ja vravím, že tretie je za odmenu.
PS: Akoby ich jedna mater mala:-D A možno aj tri:-D
Robiť si podľa seba
Ak nič z toho nerobíte ako my, nevadí. Dôležité je, aby váš prístup k starostlivosti o bábätko vytváral súzvuk s vaším srdcom, svedomím, intuíciou a sedliackym rozumom. Je náročné byť v dnešnej dobe plne ekologický. Postačí robiť aspoň niečo. Napríklad minimálne využívať mokré utierky a spoľahnúť na klasickú čistú vodu. Ak neveríte bylinkám, homeopatii či iným nefarmaceutickým prístupom, stačí, ak budete dôverovať imunite dieťaťa, že sa z väčšiny chorôb „vylíže“ samo. Len to trochu trvá. Ak nemáte energiu nosiť dieťatko, dajte ho do rúk inej blízkej osobe. Indiánske a africké bábätká sú neustále v náručí niekoho z komunity. Nebývajú samy. Nezvyknú plakať. Dospelí vďaka tomu ľahko zistia, čo dieťa potrebuje. Ich rezervoár lásky je natoľko naplnený a pestrý (vďaka rôznym pozorovaniam), že už v troch rokoch sú z nich malí bojovníci. Ani my v našej rodine nie sme stopercentní eko, stopercentní bio, na sto percent pozorní rodičia. Pri treťom dieťatku je to, ako sa s nadsádzkou hovorí, o prežití popri starších súrodencoch. 🙂 Dobré je vedieť, že Matej si to takto vybral. A že i napriek neustálom rušení, napríklad počas spánku staršími bratmi, popri ukracovaní pozornosti rodičov staršími bratmi, dostáva naspäť lásku a pozornosť od štyroch ľudí. Čo má tiež svoje výhody. 🙂
ĎAKUJEME za podporu!!!!! STARTLAB: V zdravom dome žijú šťastní ľudia
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Život bez strachu prináša zdravie
Vôňa vám dokáže zmeniť život, zdravie aj vzťahy
Desať tipov pre zdravú a hravú detskú izbu
10 tipov ako vytvoriť hravú záhradu
